Po cykloprechádzke sedem kilometrov dlhým parkom, nachádzajúcim sa v bývalom koryte rieky Turia, sme sa konečne dostali do prístavu. Okrem starých prístavných budov tu stálo aj niekoľko moderných hangárov účastníkov Amerického pohára.
Hoci dosť pofukovalo, bolo ešte celkom príjemne na prechádzku po pobreží.
Mačka prístavná aj s mláďaťom. Najskôr sa krčili pri múriku, no po chvíli naň vyskočili a prechádzali sa jeho druhej strane len nejaký meter nad burácajúcim príbojom.
Na konci jedného z dvoch chrániacich múrov prístavu bolo parkovisko pre autá a niečo ako obratisko pre bicykle. Mariusovi sa to tak zapáčilo, že sa na ňom musel obrátiť aspoň štyrikrát.
Prístavný múr bol pri pevnine obsypaný veľkými kameňmi. Tu ďalej to už boli takéto betónové bloky.
Hmm, ako spraviť portrét samého seba sa na ostrom slnku? Tetuška tu s mobilom v ruke maturovala aspoň päť minút. Najskôr sa postavila chrbtom k slnku a cvakla. Lenže to bolo vidno len tmavú siluetu. Tak sa otočila, no po sekunde pózovania jej začalo prekážať slnko v očiach a začala sa veľmi grimasiť. Ani to sa jej nepáčilo. Tak sa tam točila, nadávala na slnko, na manžela, na mobil, na... a tak sme radšej šli, aby sa neušlo aj nám.
Vrátili sme sa na pevninu a so škvŕkajúcimi žalúdkami sa rozhodli nájsť nejakú papkáreň. Tlupa po česky hovoriacich mládežníkov tam postávala pri pieskovom zámku, ktorý len pred krátkou chvíľou upatlal jeden z nich.
Papkární je tu na pobrežnej promenáde plno, tak sme zaparkovali naše tri bicykle... áno, už tam boli iné tri bicykle zo zelenej požičovne. Tak si predsa len ešte niekto ďalšie požičal a dostal sa na nich až sem.
Vo mne zmizol šalátik, paella a ešte niečo s dlhým názvom. Akurát vhodná doba na siestu pri mori.
Dvadsaťsedem sekúnd slávy a potom nápis zmizne pod vlnou.
Ale tá voda nebola až taká studená. Povedal som si, že mať tak možnosť sa hneď osprchovať a dobre sa v teple usušiť, tak tam na chvíľu vleziem aj celý.
Možnosť som nemal a tak som sa len vyzul, vytiahol nohavice nad kolená a trošku tam pokrepčil...
... až kým neprišla vlna.
Do večera však tie nohavice uschli.
Cestou naspäť sme trošku poblúdili po okrajových štvrtiach, lebo náš GPS Valentin celý čas len hútal, ako vyťažiť z toho, že sa nachádza vo svojej takmermenovkyni.
Čo myslíte, vyšlo mu to?
Večer sa pôjdeme prejsť po meste a ešte všeličo dobré ochutnáme...
