Na pláži južne od prístavného mestečka Wicklow sme si v krásne, no fučivé marcové popoludnie najskôr všimli informačnú tabuľu, podľa ktorej sme sa mali vyhnúť slnku pred treťou hodinou. Na hodinkách som mal krátko pred štvrtou, no vzápätí mi trklo, že som si tie hodinky aj tak neposunul. Takže sme so Zuzkou a Jurajom počkali pár minút a vrhli sa na pláž. Všetci samozrejme v nepreprie bundách.
Tu si už mládežníci púšťali draka. V slovenských detských kalendároch sa takéto obrázky vyskytujú poväčšine pri jesenných mesiacoch, zatiaľčo tu na vidieku Zeleného ostrova je to celoročná záležitosť.
Po pár mesiacoch som bol teda opäť pri mori. Zatiaľčo však v tom októbrovom Stredozemnom som sa prechádzal bosý, tu som si len toť pršťok omočil. Aj makkýšovi bola zima a radšej sa schoval kamsi do závetria.
Fučalo teda riadne. Zuzka pozoruje Juraja a Juraj hľadá na obzore veterné elektrárne. Voľným okom sa dali tušiť asi dve, v ďalekohľade bolo vidno ako-tak sedem siluet, zatiaľčo o dva dni neskôr som ich videl všetky jasne z lietadla.
No a čo so sľúbenou reklamou? Tu je. Teda tesne predtým, ako ju nenávratne zmyl oceán...
