Nad Todtnauerskými vodopádmi sme pokračovali ďalej do kopca cez dedinku Todtnauberg smerom k najvyššiemu vrchu Feldberg. Pre miestnu architektúru sú typické mohutné prevísajúce strechy. Toto však nie je chalúpka na stračej nôžke, toto je poštová schránka.
A takto sa tu stretáva voda kamenistá s vodou betónovou.
Na okolitých svahoch je niekoľko vlekov. Podarí sa vám spočítať, koľko lyžiarov to tu už zapichlo?
Pri stúpaní do kopca pesimisti vzlykajú, koľko ich toho ešte čaká...
... zatiaľčo optimisti sa tešia z už prekonaného.
Časom však aj na nás prišlo brodenie snehom a čas teplejšie sa obliecť.
Kopec sa zdal byť nekonečný, ...
... stále sa na obzore vynárali nové a nové metre, zatiaľčo hrebeň v nedohľadne.
Občas sme sa zvalili do trávy a len tak pozerali do hlbokého údolia, z ktorého sme vyšli, ...
... pretože na hrebeni sme sa po zemi už radšej neváľali.
Po dvoch kilometroch sa nám konečne vynoril aj samotný Feldberg. Na jednej lavičke sedeli traja chlapi, niečo do štyridsať, oblečení tak skôr mestsky. Spýtali sa nás, či nevieme o nejakom hoteli. Posledný sme videli v Todtnaubergu pred poldruha hodinou, niekoľko sto metrov hlbšie a podľa mapy tu na okolí ani nič nebolo. Na Feldbergu sedia len meteorológovia a o našom stane sme im nič nehovorili. Jeden druhému už začal nadávať:
-- Toto je tá sľubovaná krátka prechádzka popri Rýne? Veď pozri, mám tenisky, tričko, bundu... dole je dvadsať stupňov a Ty nás tu po snehu vláčiš!
Napokon však vykročili rýchlejšie ako my a po chvíli sa nám stratili v zákrute. Mne medzitým došla voda a keďže podľa mapy som v zasneženom lese nemohol nájsť ani jednu zo štyroch studničiek a tých pár prameňov vznikalo uprostred bahnitých jazierok, bol som veľmi rád, keď sme našli jeden maličký penzión, kde sme doplnili tekutiny.
Našli sme si miesto bez snehu medzi stromami asi sto výškových metrov pod samotným vrcholom. Boli sme len pár metrov od cesty, no tmavý les a nepravidelné fliačiky snehu nás skryli aj pred pozorným okom poľovníka, ktorý si vyšiel na večernú pochôdzku.
Po minulej prebdenej noci a celodennom šliapaní som bol tak unavený, že som krátko po západe slnka zaspal. Ráno sme si totiž chceli vylepšiť neúspešný pokus o východ slnka...
