Cesta bola jasná, lebo nielenže ku Seebucku viedla asfaltka lemovaná vysokými tyčami pre bežkárov v prípade hrůzy snehu, ale aj náš vizuálny GPS nás navigoval priamo k veži na kopci.
Pri každom takomto stĺpe by sa dalo povedať, že sa nachádzame na križovatke ciest.
Krátky pohľad dozadu: vpravo vrchol Feldbergu a to s dvoma fliačikmi snehu na obzore asi palec od ľavého okraja záberu, tak to je Belchen, na ktorom sme spali noc predtým.
Bolo nádherne, ostré slnko pálilo do očí, na rozdiel od včerajška ani nefúkalo, tak bola radosť kráčať po hrebeni a kochať sa tou krásou vôkol.
"Tam na tamhletom vleku uprostřed jsem tehdá vypadl a pak jsem se kutálel tím směrem..."
A veža bola čo? No zatvorená.
Aspoňže tá druhá nižšia kamenná žiadne otváracie hodiny nepotrebovala. Vedľa nej bola horná stanica sedačkovej lanovky, ktorá neustále privážala na kopec nových lyžiarov. Na východnom svahu sa veselo lyžovalo.
Krátke štúdium panoramatickej tabule. Tak napríklad úplne vpravo je na obzore nakreslený Mont Blanc, ktorý sa v tomto momente nachádza asi dvestopäťdesiat kilometrov od nás. Viditeľnosť nebola úplne ideálna, takže z neho nič naživo nebolo.
Ešte záverečné foto na kopci...
... a ideme dole k jazeru Feldsee. Bez snežníc...
