Dvestopäťdesiat kilometrov údolím rieky Mosel a každú chvíľu rovnaký obraz: ...
... rieka, breh, obytné autá, domy, vinohrady, obloha.
Len občas rieky preklenuje most, po ktorom opäť mením breh. Niekedy ma tam navedie cykloturistická značka, inokedy zaujímavé miesto na mape.
Na poludnie sa však už blížim k jednému z najužasnejších miest celého údolia.
K dedinke Bremm. Tu sa Mosel otáča o viac ako stoosemdesiat stupňov a pritom sa zakusuje do najstrmšieho vinohradu v Európe. Ono to odtiaľto ani veľmi nevidno, no podaktoré svahy tam naproti sú takmer kolmé. Priemerne majú sklon asi 65 stupňov. Nakreslite si rovnostranný trojuholník a ono je to ešte o čosi strmšie.
Tu sme už za oblúkom, to najstrmšie je práve napravo od nás. Ruina na druhom brehu bol asi nejaký kostolík alebo kláštor.
Pár záberov "zhora" vidno na tejto stránke Calmont Klettersteig. Na túlavom bicykli som už zvládol pár alpských priesmykov s dlhým dvanásťpercentným stúpaním, mimo toho aj pár kratších cestičiek s dvadsiatimi percentami, no tu to už bolo na asi dvesto percent, čo by som nevyšliapal, ani kebyže som sa pokrájal na takéto |||||||||| nudličky.
Na nič som sa teda radšej nekrájal a vybral som sa ďalej po prúde rieky až k nejakej dedinke, ...
... pobrežie ktorej bolo lemované zástavami európskych krajín. Túto sa im podarilo akosi obrátiť a nechať tak aj poldruha mesiaca neskôr, keď som tadiaľto prechádzal autom.
Hrazdené domy, krivé steny, no pastva pre oči.
Zničené stredoveké sídla a breh rieky lemovaný cyklistickým chodníkom.
A ďalší zo stoviek stanovo-karavanových táborov pred nejakou dedinkou.
Aj toto je údolie rieky Mosel.
