Na Veľkú noc sme sa na výlet do severovýchodného Hesenska vybrali s Valentinom a Birgit. Na začiatok krátka prechádzka mestečkom Fulda.
Šaškovia počmáraní sú to...
Vo Fulde sme však dlho nezostali a s par ďalšími známymi sme sa v sobotu ráno odviezli kúsok od dedinky Kleinsassen, v ktorej sa nachádza aj Múzeum mier a váh.
Celá mapa
No normálna zima tam bola.
Aj tá Veľká noc vyšla tento rok na taký skorý termín.
Nachádzame sa pár kilometrov od voľakedajšej Hranice s veľkým H. Pamätáte si na tieto prívesy v Bratislave na každoročnom ťahu Wartburgov a Trabantov smerom na Balaton?
Šaškovia počmáraní sú to. Valentin a aj Eva.
Ale výhľad do krajiny bol nádherný. Teda kým ešte v topánkach bolo sucho.
Cyklisti a dobytok doprava, my sme to vzali skratkou rovno. Čo sme nejakí cyklisti, či čo?
A tu je prvý poklad, ktorý sme našli. V snehu sa poklady hľadajú ľahko, pokiaľ je ten sneh starší a už tam niekto hľadal.
A sme na vrchu Milseburgu, tu je kostolček v závetrí ...
... a tu teda riadne fučí. Mne by sa tu teda visieť nechcelo.
Veď aj ten výhľad do krajiny, akokoľvek užasný, by ma časom začal zrejme nudiť.
A tu je ďalší poklad. V snehu sa poklady hľadajú ľahko, pokiaľ je ten sneh starší a už tam niekto hľadal.
Keďže sme so sebou nič nemali, tak sme si z pokladu nesmeli nič vziať. Tak sme sa aspoň pokochali a poklad zakopali naspäť pre ďalšie generácie.
Tu bola na chodníku odbočka k "stene". Tak som si myslel, že to nejaký západonemecký obranný val a ono to bolo ešte z nejakých keltských čias. Teda taký zrekonštruovaný kúšťok. Milseburg bol už pred stáročiami obývaný ako oppidum.
Sneh tak nádherne chrubžďal, no nevyváľajte sa v ňom. Alebo niekoho iného...
A vtedy na okamih vykuklo slniečko. Po dvoch mesiacoch sa už pred ním skrývame do tieňa, no vtedy tých pár lúčov vyvolalo všeobecné nadšenie.
Toľko snehu... a nevyrýpal som sa na jednom mieste práve do kúsku blata?
A sme takmer v cieli cesty, opäť pri autách. Toto je Milseburg a toto je Milseburg. Ten vzadu je kopec a meria 835 metrov. Ten vpredu je nejaká podoba obra Milsa, ktorý sa tak dlho spolčoval s diablom, až sa z toho sám zachloštil a diabol ho potom zasypal kameňmi a tak vznikol ten kopec.
Na nás však po takom výlete došiel hlad a tak sme sa pekne napapkali.
V snehu sa poklady hľadajú sakramentsky ťažko, pokiaľ od napadnutia posledného snehu tam ešte nikto nehľadal. Ale Birgit je skúsená pátračka.
A Jolina nás bezpečne doviedla domov.
Veď keď sú domčeky správne číslované, tak to predsa nemôže byť žiaden problém, no nie?
No áno.
