Po oddychovej noci v Dürrensteinhütte sme sa opäť prebudili do nádherného slnečného dňa. Chvíľu trvalo, kým sme sa vytrepali pred chatu a tak si rýchla Hanka krátila čas manikúrou.
Potom prišli aj Honza a Libor, objavili drevený turniket a točili sa, točili sa, točili sa, čelooom vzad, točili sa, točili sa, točili sa a opäť čelom vzad.
Skupina horských cyklistov, ktorí niekoľko dní takto jazdia od chaty k chate sa na nás nemohla pozerať a tak radšej rýchlo odišli.
Krátko po deviatej sme sa vydali na cestu aj my.
Z pohodlnej rovnej cesty nás však smerovky rýchlo poslali do lesa.
A ak tu aj neboli turnikety, tak niektoré bráničky nám dali dosť zabrať. Najmä s veľkými batohmi, však chlapci?
Ako sme naberali výšku, tak začali chladnúť aj naše pohľady. Všade vôkol zasnežené kopce...
... len na našej ceste vyprahnuté skaly a nič viac.
Chodník sa kľukatil a nemal konca.
Len občasné prestávky ...
... spestrovali dlhé pochody hore kopcom.
Miestami šlo do tuhého a tak sme sa držali drôtov zubami-nechtami.
Vlastne ja len nechtami. Drôty na zuboch mi držia pevne aj samé od seba.
No tam kdesi na okraji svahu ...
... nás čakalo krátke občerstvenie. Chatár práve miešal Hüttennudeln.
A tí, čo sa chceli mocovať s vlastným jedlom, šli obďaleč. Jediným problémom bolo také množstvo zvieracích výkalov, že sme si nemali poriadne kam sadnúť.
Tak sme sa radšej opäť vydali na cestu. Bolo krátko po poludní, slnko pálilo na najvyššie obrátky ...
... a k chate to bolo ešte na viac ako hodinu pochodu.
Pomerne pohodový chodník ...
... sa však zmenil na poválané schodisko.
A hoci sme výškové metre naberali len veľmi pomaly, väčšinou sme len preliezali metrové skaly. Vyzeralo to tam, ako keď horalku prerežete našikmo a nakloníte.
V tej obrovskej hromade kamenia sa celkom dobre darilo alpským rastlinkám. Akurát boli také mrňavé, že Aleš musel použiť makro.
Mne však na pohľady na Prírodný park Ampezzských Dolomitov stačil aj obyčajný objektív.
Niekedy vlastne ani nie. To sa treba tam postaviť naživo a vnímať ten obrovský priestor všetkými zmyslami. Na to som však nemal času. Došla mi voda a ostatní už určite čakali pri chate.
Pod tým vrchom vzadu sme mali ďalší nocľah. A na tom vrchu sme takmer prišli o nášho vedúceho.
