Po kľudnej noci v kempe pri brehu rieky Mosel som sa prebudil do nádherného rána. Slnku ešte chvíľu trvalo, kým vykuklo spoza kopca a vysušilo mi rosou navlhnutý spacák, no o pol ôsmej som už stál na pedáloch a v dedinke hľadal zdroj raňajok.
Bol sviatok prvého mája a už odvčera všade stáli drevené máje s vencami. Našťastie už nejaký rok smú mať pekárne otvorené aj v nedeľu a sviatok ráno, tak som si v jednej kúpil dve buchty a fľašu kakaa.
Fúúúha, bolo naozaj skoro, ešte ani tieňové hodiny nevyšli.
Zato však blšák už takmer bežal v plnom prúde.
Dopil som kakao a vyrazil na cestu. O tomto čase ma "vínna čerpacia stanica" ešte nedokázala osloviť.
Zato však na slnkom postupne zalievaných svahoch som mohol oči nechať.
Rozumiem obyvateľom týchto obytných áut, že o pol deviatej sa im ešte nechcelo z pelechu.
A dokonca aj ľuďom, ktorí si namiesto bicyklov vozia za obytným autom maličké autíčko na behanie po okolí.
Prakticky pri každej dedine bola takáto veľká lúka priamo medzi domami a brehom rieky, kde sa podľa tabuľky smelo parkovať s obytným autom. Nápisy oznamovali cenu asi piatich eur za deň s tým, že v noci sa tam parkovať nesmie. Hmm, tak neviem.
Konečne som objavil fungujúce a dokonca presné hodiny. Záber vznikol o 8.37. Tieň malého štítu ukazuje kamsi medzi osmičku a deviatku. Kam by mal ukazovať tieň veľkého štítu? Hm, či to bolo s ručičkami?
V každom prípade ani tieto hodiny nie sú úplne presné. Boli zhotovené v roku 2002 na starom mlynskom kameni, ktorý tu na brehu rieky stál už od nepamäti. Na tabuli vedľa kameňa je tabuľka s jednotlivými mesiacmi v roku a počtom minút, o ktoré treba čas korigovať.
Tak napríklad v tento deň, prvého mája, treba od udaného času odpočítať tri minúty. Hodiny by teda mali ukazovať 8.40, pretože v skutočnosti je 8.37. Najviac, až štrnásť minút sa pripočítava v polovici februára. Šestnásť minút sa odpočítava začiatkom novembra, čo robí celkový rozsah pol hodinu. Najpresnejšie fungujú hodiny v polovici apríla, v polovici júna a začiatkom septembra.
Dnes však tieto hodiny slúžia skôr ako dekorácia a zaujímavosť. Život sa riadi oveľa presnejšími a prenosnejšími časomierami.
A staré nepotrebné časomiery končia napríklad na blšáku.
Netuším, koľko mostov spája brehy rieky Mosel, no prešiel som po mnohých. Cesta sa tak síce zakaždým predĺžila o stovku metrov, no striedave pohľady na jeden či druhý breh boli vždy zaujímavé.
A vďaka takému nádhernému počasiu...
... by bola škoda vešať bicykel na máj.
