Už snáď po tretí raz som sa dostal takto blízko ku hniezdiacej labuti. Nemyslite si však, že som tu v údolí rieky Mosel, pár desiatok kilometrov od jej sútoku s Rýnom lozil kade-tade po skalách...
... to veru nie, len som sa pozrel vedľa frekventovaného chodníka. Samozrejme, rešpektujúc tabuľku vedľa hniezda, že labutiam treba dať pokoj.
V dedine Klotten majú rovno dve chátrajúce ruiny: na kopci hrad z desiateho storočia nazývaný Coraidelstein, no a pod ním oveľa mladšiu železničnú stanicu.
Budova stanice bola očividne nefunkčná, no regionálky tu premávajú každú chvíľu.
Takto nejako vyzerá cyklistická trasa v tomto úseku. V mojom smere je to ešte v pohode, autá ma obiehajú v dostatočnej vzdialenosti a aj tak som vlastne tesne pri zábradlí. No v protismere žiadna sranda pre cyklistov, keď autá svištia tak blízko.
Kam by sa však v takom úzkom údolí popri železnici a dedinkách ešte pomestila zvláštna cestička pre cyklistov?
Ostáva ešte voda. Lenže tá bola v tento prvý májový deň studená aj pre mladú nádejnú vodnú lyžiarku.
A tak sme sa na úzkej ceste tlačili spolu s autami, cyklistami ...
... a iným vtáctvom ...
... míňajúc hrady ...
... a dedinky ...
... s potešením, že hladina rieky sa drží hlboko pod úrovňou cesty, ...
... a tým pádom netreba hľadať spásu kdesi nad vinohradmi, ...
... som sa blížil k vytúženému cieľu sedemstokilometrovej cyklotúry v Koblenzi.
