Bol horúci aprílový deň, všade kľud, ako keby pes skapal či osol zaspal...
... akurát na ulici v Sarrebourgu si pár ľudí prezeralo topánky vo výklade u Batu.
Ja som si teda aspoň nakúpil plnú náruč jedla a chystal sa kdesi za mestom v kľude najesť.
Pofukoval jemný vetrík a ťažká žltá aróma v lufte prebíjala plnú misku príjemne chladného olejnatého Taboulet orientale.
Posilnený som sa pustil do labyrintu dediniek v Lotrínskom prírodnom parku. Na mape to vyzeralo ako rovina bez vrstevníc, no stačila séria asi desiatich takýchto vlniek a mal som dosť. Dole som bol rozbehnutý na štyridsiatku, posledné metre na kopci som však zakaždým spotený došliapoval takmer krokom.
Vo Francúzsku sa nachádza takmer tridsaťsedemtisíc obcí. Názov dvadsaťjeden z nich začína písmenom X. Sedemnásť z nich sa nachádza práve v Lotrínsku. Xousse, Xouaxange, no neviem, ja som radšej neprechádzal ani jednou z tých dediniek.
Prešiel som však okolo čriedy kráv zhromaždenej okolo vetrom poháňaného napájadla. Keď ma zbadali, ...
... hneď si krásne nastúpili do pozoru k plotu a širokým úsmevom "fromaaaage" zapózovali pred objektívom. Dúfal som, že je plot naozaj elektrický a že ho nebudú spontánne preskakovať ako ovce v zime asi šesťdesiat kilometrov odtiaľto pri jednej pevnosti Maginotovej línie.
Našťastie nepreskočili. A ja som naďalej sníval svoj žltý sen.
Až do Lunéville. Cestou mi ešte mávalo zopár rýchlych cestných cyklistov nalepených na baranoch svojich tátošov.
Tu na námestí práve balili trh. Taký handričkový.
Mestečko pôsobilo na mňa dosť ospalo až do okamihu, kedy sa mi spoza rohu vynoril palác z osemnásteho storočia, prezývaný aj Malé lotrínske Versailles. Ďaleko som sa na bicykli nedostal, no vyzerá to tak, že záhrady v osvieteneckom štýle by sa oplatilo niekedy ísť pozrieť.
Po hodine som sa dostal do dedinky St-Nicolas-de-Port ležiacom na riečke Meurthe. Centrum je zložitou spleťou úzkych krivoľajakých jednosmeriek, no na bicykli som sa nejako prekľučkoval.
V jednej úzkej uličke na mňa znenazdajky vyskočil taký mierne ošumelý chlapík ťahajúci malého syna za ruku. Z igelitky vytiahol nejaké malé koleso, zrejme z kolobežky, a spýtal sa ma, či náhodou nemám pumpu. Viac prekvapený ako vystrašený som mu bez slova podal pumpu a napokon sám zliezol z bicykla, aby som mu podržal koleso.
Kým sa s mocoval s hustením, vysvetľoval mi, ako sa najlepšie dostanem do Nancy. Ale o tom až nabudúce.
