Vlani v polovici januára sme sa vybrali po východnom úpätí Falckého lesa z Bad Bergzabernu do Annweileru.
Vtedy sme prechádzali popod tento hrad a povedali si, že "ak tam stál stáročia, tak ešte pár týždňov snáď vydrží na svojom mieste." Tých štrnásť mesiacov vydržal a tak sa stal cieľom našej sobotnej výpravy.
Bola to snáď jedna z najkratších túr. Z Karlsruhe sme sa odviezli vlakom do Windenu, tam prestúpili do Bad Bergzabernu a odtiaľ sa ešte odviezli do Klingenmünsteru autobusom. Boli sme jedinými pasažiermi, pričom sa nám celú cestu venovala ešte jedna tetuška, ktorá vyplňovala nejaké anketné lístky dopravného podniku: kto odkiaľ kam ako a za čo cestuje. Piati sme mali dvadsaťštyrihodinový regionálny lístok pre päť ľudí za dvanásť eur, čo tetuške veľmi uľahčilo vyplňovanie dotazníka. V Klingenmünsteri nás vodič zaviezol až k lesnej cestičke a tak sme sa mohli vydať do kopca. Zatiaľ hodina a štvrť pohodlného cestovania.
Pár kľukatých lesných serpentín a po dvadsiatich minútach sme už stáli v priekope pod vstupným mostom do hradu Landeck. V nadmorskej výške 305 metrov ho koncom dvanásteho storočia postavili saarbrückenskí grófi na ochranu kláštora v Klingenmünsteri. Po viacerých prestavbách slúžil päť storočí, kým ho v Orleánskej vojne nezničilo francúzsko vojsko pod vedením generála Melaca.
Od konca devätnásteho storočia sa oň stará miestny spolok a tak dnes vyzerá vskutku zachovalo. Na nádvorí sa nachádza dokonca aj otvorená papkáreň, z ktorej v tento nevľúdny deň občas vychádzali staršie páry smerujúce k parkovisku pred bránou.
To by nebola Sandra, keby nám názorne neukázala, ako to vyzeralo v stredoveku, keď niekto niečo vykonal a bol za to povedaný. Na(ne)šťastie to bolo celé nejaké zablokované a tak sa tam nikomu z nás nezmestila hlava.
Radšej sme sa šli kochať výhľadmi na krajinu. Teraz v zime to veľmi zelené nie je a navyše bola zatiahnutá obloha, tak to celé vyzerá také pochmúrne.
No už o pár týždňov sa tu celý tento Falcký les zazelená a bude to zelené až po Pirmasens a Kaiserslautern.
Ešte sme sa pozreli dole na dedinku Klingenmünster. Kliknite a mrknite sa aj Vy!
A už aj sa po nepadacom moste vybrali opäť do lesa. Pôvodný plán dojsť až do Annweileru sme markantne skrátili tým, že som ako navigátor nechcel v daždi príliš často vyťahovať mapu a tak sme sa niekde uprostred lesa blbo otočili a došli k hrádku Schlössel z čias, kedy sedemsto kilometrov východne odtiaľto rozkvitala Veľkomoravská ríša.
Hrádok bol zničený Barbarossom už v polovici dvanásteho storočia, no teraz vyzerá taký trošku obnovovaný a vďaka schodíkom a zábradliam aj celkom prístupný verejnosti.
Bolo poludnie, po necelých dvoch hodinách prechádzky čas obeda, no nikde sa nám nepodarilo nájsť nejaký prístrešok.
Tak to každý vyriešil po svojom.
Keďže sme boli prakticky opäť kúsok od dedinky Klingenmünster, tak sme zbehli z kopca k zastávke, odkiaľ premávajú autobusy každú hodinu. Boli sme asi sto metrov od nej, keď k nej práve prišiel autobus. Váhali sme, či utekať za ním alebo riskovať busostop na ceste. Vyšlo to, vodič nám zastavil aj na okreske a tak sme sa po niečo vyše dvoch hodinkách prechádzky mohli opäť vyše hodinu pozerať na upršanú krajinu spoza okien autobusu a neskôr vlakov.
No dať si po takom výletíku vo vyhriatej izbe šálku čaju, hmmmmm...
