Východ slnka z 1493 metrov vysokého Feldbergu sme si vychutnali dokonale. Keď už však slnko bolo vysoko a pálilo tak, že už nebolo čo fotografovať, pustili sme sa do príprav raňajov.
Najskôr sme rozložili varič priamo na orientačnej tabuli na samotnom vrchole. Napokon nikde neboli žiadni turisti a ak by sa nás aj niekto pýtal na svetové strany, tak slnko ešte stále bolo kdesi na východe.
Príliš tam však fučalo a preto Aleš presunul kuchyňu na betónový flek pri veži. To štvorcové na krížoch pod softshellkou je samonafukovací podprdelník.
Kým varil, ja som poprenášal aj zvyšok vecí. Stále som chodil okolo tohoto stĺpu a nikdy som si neprečítal, čo je na ňom vytesané. Ale vyzerá to na druhú polovicu devätnásteho storočia. Ono tu vtedy vraj stál aj hostinec, no teraz sa na streche Bádenska-Württemberska dá najesť len z vlastných zásob.
A tie sme mali bohaté. Máte tiež radi Spätzle?
Ak aj áno, tak nič z nich nezostalo. A to každý dostal dvojitú porciu.
To sa nám už varil čaj s takým provokačným názvom "Hüttentraum", čiže "já snívam často o chatě,..."
... no nohy ako vo vate sme mali aj tu. Skrátka pohodička...
... a keby nás nečakal vedľajší kopec Seebuck, tak tam asi aj zaspím...
