Schwarzwaldský expres bol v toto nedeľnajšie ráno takmer prázdny. Necestovali sme však až do Kostnice, lež vystúpili už po necelej hodinke v mestečku Offenburg, ktoré sa nachádza necelých tridsať kilometrov od Štrasburgu. Čakala nás rovná cesta popri riečke Kinzig, prakticky bez možnosti zablúdiť.
O deviatej sme vystúpili a vedúci výpravy Jim začal určovať sever. Rendez-vous sme mali v Strasbourgu až o jedenástej, takže času dóóósť.
Medzi týmito dvoma zábermi uplynula hodinka. Teda aby to nevyznelo, že sme neustále len blúdili a dostávali sa do slepých uličiek. Nóóó, len občas...
Skončili sme v keli. Na blogu to vlastne nevyznie tak čarovne ako v telefóne. Kdeže to sme? V keli. Hláskuj to: Ká, É, Há, El. Kehl. Aha, to mestečko, kam podaktorí štrasburčania chodievajú na nákupy? No, premáva tam aj mestská autobusová linka 21 a cestovný lístok úplne postačí. Pasy sa pred konečnou nekontrolujú.
Cez Rýn vedú tri mosty. Toto je ten pre peších. On je naozaj taký celý nakrivo.
Na jedenástu sme to stihli len tak tak. Náš sprievodca aj tak chvíľu meškal, no keď vysvitlo, že on bicykel nemá, tak sme tlačili, ...
... ako také mliečne prasiatka, ktoré na tomto námestí mali svoj trh, ...
... prípadne nosili. Až kým na psa neprišla slanina a na nás hlad.
S Alešom a týmito dvoma pivami som sa ešte smel odfotiť, ...
... no potom som ich porozlieval všetkým ostatným, aby mali čím tie tartes flambées zapíjať. A bolože ich dosť. Čašník nám ich totiž nosil, čo nám hrdlo ráčilo. Po troch mi však už začalo byť... som bol tak fajn najedený.
Bol čas sa vybrať naspäť do Offenburgu. Napravo vidíte túlavý bicykel vo veľmi ľahkej verzii. Naľavo džíp. Také niečo by som potreboval.
No a na záver pohľad na okraj mesta. Toto nie je kemp, toto je rómska osada.
Nabudúce sa pozrieme na pár turistických zaujímavostí zo Štrasburgu.
