Karlsruhe síce leží na úplnej rovine v údolí rieky Rýn, no v okolí do sto kilometrov sa rozprestiera množstvo svahov pokrytých vinicami. Falcké, Bádenské či Alsaské odrody možno síce väčšine čitateľov nebudú také známe ako Châteauneuf-du-Pape či Beujolais, no nám na pohodový nedeľný cyklovýletík bohate postačovala miestna ponuka. Nešlo totiž o žiadne ročníkové degustácie, lež o obyčajných mletých pavúkov v burčáku.
Z Karlsruhe premávajú každú hodinu regionálne vláčiky smerom na Neustadt an der Weinstrasse, čo je v preklade Nové Mesto na Vínnej ceste. Táto vyše osemdesiat kilometrov dlhá turistická cesta lemuje vinohradmi pokryté juhovýchodné svahy Falckého lesa a spája množstvo tradičných vinárskych dediniek.
Na stanici sme sa v nedeľu predpoludním stretli desiati cyklisti, kúpili si celodenné skupinové lístky na MHD, ktorého oblasť siaha päťdesiat kilometrov za mesto a zoradili sa na nástupišti. Ďalší dvaja výletníci sa k nám mali pridať neskôr.
Vlak prišiel na stanicu s párminútovým meškaním a tak početná tlupa dôchodcov už nervózne podupkávala na mieste. Akonáhle sa dvere otvorili, už aj sa vrhali dnu všetkými dverami, nechávajúc len veľmi malý priestor pár vystupujúcim, zatiaľčo my sme sa stavali do radu neďaleko predných dvier, pri ktorých je priestor pre prevoz bicyklov. Keď som cez dav rútiaci sa do vlaku zbadal dve ženy s kočíkom márne sa snažiac dostať sa s ním von, najskôr som slušne oslovil dvoch pánov pred dverami, aby počkali, kým tie dve s kočíkom vystúpia.
"No určite, ešte nám ten vlak ujde," zamrmlal si jeden pod nosom a už liezol na preplnené schodíky. Vedel som, že riskujem krk, no odrazu som strčil bicykel pred dvere, aby som zabránil ďalším davom pri nástupe: "Pozóóór, reťaz mám od oleja, tak sa mi tu ňou nezatoto, tie dve dámy s kočíkom potrebujú z vlaku vystúpiť."
Byť tak o tri hlavy nižší, tak aj jednu schytám. Tetušky s kočíkom však v poriadku vystúpili a dav sa mohol ďalej vrhať na voľné sedadlá vo vláčiku.
Keď sme sa dnu dostali konečne aj my, už si nebolo kam v druhej triede sadnúť. Celá prvá trieda s desiatkou miest hneď vedľa oddelenia plného našich bicyklov však bola voľná. Niekto namietol: "Máme lístok do druhej, ak nás tu načapá revízor, tak to bude niečo stáť. V prvej triede môžeš sedieť len s potrebným lístkom."
"Dobre, tak tu teda budeme stáť." A aj sme stáli. Kým k nám z druhej triedy nenakukla jedna tetuška a neskríkla za seba na súkmeňovcov: "Veď tu je to všetko voľné, poďte si sem sadnúť." Desiati sa nám tam nasáčkovali, no revízor neprišiel a tak dlho som v prvej triede bez adekvátneho lístka ešte nestál.
Vystúpili sme na zastávke Maikammer. Už nás tu čakal bloger Ondrej Seman z neďalekého Mannheimu...
... a mohli sme vyraziť. Plán bol jednoduchý. Do zotmenia sa dostať do mestečka Landau, odkiaľ nám mal ísť vlak naspäť do Karlsruhe. A cestou samozrejme v početných dedinkách dodržiavať pitný režim.
Bol to nádherný neskoroletný deň. Vtáčiky štebotali, slniečko hrialo, zrelý vinič rozvoniaval krajinou. To by sa dalo na bicykli túlať celý deň ...
... až kým by na človeka neprišiel smäd. Vtedy stačilo oprieť bicykle pred nejakou vinárňou ...
... a hurá na prvú rundu burčáku. Len tak, na zahriatie.
Veď príležitostí na občerstvenie bude dnes ešte dosť ...
... a sme pripravení čeliť akýmkoľvek problémom.
Dobré to bolo, je čas ísť ďalej. A možno sa niekde aj trochu najesť, no nie? Ale žiadne gaštany či orechy.
Čo tak radšej hrozno? Tak to aby sme si švihli, kým nám ho celé neoberú a nezvezú do dediny.
Opäť krátka zastávka. Niekto sa nám stratil? Hmm, jedenásť ľudí, tak nie, sme zatiaľ komplet: úplne vpravo Nicole, potom Jim, Ondrej, Johanna, Aleš, Milan, Jano, Bettina, Biba, Dada a dokonca som na poslednú sekundu dobehol aj ja.
Budeme pokračovať po šestke ...
... až kým sa nestratíme. Teda väčšina sme sa našli rýchlo, ale jeden sa nám tam kdesi zatúlal ...
... a tak sme ho čakali. Ja viem, že sa takto kradnúť nesmie. A preto som si pred ochutnaním povedal, že sa to nesmie a že budem povedaný a možno aj popoťahovaný. Veď poriadok musí byť.
Kým sme sa opäť všetci našli, tak na nás došiel smäd. Mal som síce so sebou fľašu vody, ale okrem opláchnutia lepkavých prstov po ochutnávke hrozna som ju akosi nemal príležitosť použiť. Veď keď mi nalievajú burčák, tak čo budem?
No nič, na zdravie ...
... a dobrú chuť. Sme v dedine Rhodt unter Rietburg.
Polhodinka sa okoštovanie musí stačiť. Cesta pred nami ďaleká a toľko vinárničiek pred nami. Nádherný deň, aj tie kabriolety tu kdesi majú hniezdo.
Tu kdesi sa k nám pridal aj náš dvanásty účastník zájazdu, Robert.
Teda on došiel tiež na bicykli, nie na tom pidiautíčku.
A keďže nás bolo už dvanásť. začali sme zisťovať, že do menších vinárničiek ...
... sa nie tak celkom zmestíme. Na stoličkách sme sa nejako pomkli, ale tu mali málo pohárov a tak sme si tie rundy museli nejako striedať ...
... a ani ten burčák ešte nemali tak celkom hotový.
Tak teda rýchlo preč odtiaľto, kým zas nevysmädneme ...
... lebo smädnému sa blbo po kopčekoch šlape, ...
... však, Ondrej?
Niektorí to potom radšej tlačia.
Ale to už nebolo ďaleko do jedného nášho obľúbeného lokálu z vlaňajška: u dedka s klobúčikom.
Dnes ten klobúčik teda nemal, ale bola to stará dobrá klasika: dvakrát si nahlas správne zopakoval presnú objednávku od každého na veľké/malé a červené/biele burčáky, následne doniesol množstvo pohárov, pred každého niečo postavil, samozrejme úplne nesprávne a s výdychom sa spýtal: Tak čo, je to správne?
No mohli by ste mu na to odpovedať záporne?
Radi by sme boli bývali zostali aj dlhšie, ale nejako na nás šiel opäť smäd. Veď o rok sa snáď zas uvidíme.
Do cieľovej stanice sme to mali už len cez nejaké dve dedinky a to bola príležitosť na ochutnávku.
A tu mali rovno päť druhov burčáku. Od takého, čo ste mali sladko až za ušami až po taký, čo ste mali kyslo až za ušami. Týmto som dokonca napísal adresu blogu a sľúbil, že do dvoch týždňov sa tu uvidia.
Alla hopp jetzt drinkemer noch ähn Trollschoppe dann gehmer awwer Häm.
Stáli sme tam pod stromom, padali na nás mandľové plody a tak sme si vypýtali kladivko, aby sme mali burčák čím zapíjať.
Ešte žonglérska kontrola spôsobilosti jazdy na bicykli a môžeme vyraziť na cestu domov.
Ale opatrneee....
