Obloha tmavne, červené zore nad Falckým lesom priam horia, v uliciach sa rozsvecujú lampy a život na hlavnej mestskej pešej zóne pokračuje svojím tempom. Podľa nového zákona totiž smú mať obchody otvorené aj po ôsmej hodine večernej, šesť dní v týždni. V nedeľu ostáva naďalej všetko zatvorené, až na pekárne, lekárne, obchody na stanici, atď, atď. Taký vlažný nedeľný zákaz.
Okrem toho už roky fungujú akcie, kedy párkrát do roka niektorá mestská časť či mestečko v okolí otvorí obchody aj na pár hodín v nedeľu popoludní. Výborný reklamný ťah v regionálnych novinách, ktorý tam vždy naženie plno víkendujúcich.
Obchodníkom sa však v štvrťmiliónovom mestečku nechce iniciatívne mať otvorené v čase, kedy by mali byť jedinými na okolí. Preto sa viaceré podniky na hlavnej nákupnej pešej zóne dohodli a na skúšku potiahnú predaj každý štvrtok do desiatej namiesto do ôsmej. Zdôrazňujem viaceré, nie všetky.
Vo štvrtok večer som sa teda na mesto pozrel najskôr globálne a potom som sa povozil po jeho uliciach. Pôsobilo to tak trochu rozpačito, ľudí ako obvykle, no otvorená možno tak polovica obchodov. Možno fajn na túlanie sa, no ak hľadám niečo konkrétne, tak neviem, či ten "môj" obchod je otvorený alebo nie. V niektorých otvorených obchodoch bolo dosť plno, v iných sa zas nadšenie zákazníkov pre dlhšie nakupovanie neprejavilo. Hypermarket za mestom mal otvorené tiež, potravinové supermarkety však nie.
Uvidíme, ako sa to vyvinie. Slobodnému trhu vždy chvíľu trvá, kým si na novú situáciu zvykne. Možno sa niektorí obchodníci rozhodnú vrátiť k pôvodnej zatváracej hodine o ôsmej.
No a aby som nezabudol, tu je ten sľúbený globálny pohľad na mesto v ten štvrtok pár minút po ôsmej. Slnko si k svojej záverečnej prihadzuje pár minút každý deň.
