Blogeri sa stretávajú kedykoľvek a kdekoľvek. Občas sú to náhodné kolízie dvoch či troch ľudí na ulici či úplne mimo civilizácie, inokedy zas dlhodobo plánované masové akcie. Škoda by bolo takéto milé okamihy nezachytiť pre nasledujúce generácie...
... a tak blogeri chodia na stretká s fotoaparátmi. Podaktorí sedia na mieste a cvakajú všetko zo svojho uhla pohľadu, takže najistejšia ochrana je sadnúť si tesne vedľa nich.
Iní sa zas túlajú okolo stola. Pred takými niet úniku, každý príde na rad.
A máme z toho hromadu pekných, jasných a ostrých fotiek, ako keby sme tam sedeli na vysvietenom móle.
Mne sa však nechcelo trápiť blesk foťáku a ani oči zúčastnených a preto aha, kto sa zúčastnil pekne takto potme:
S Martinom sme sa stretli už o štvrtej na Hviezdoslavovom námestí.
S Jurom sme sa dovtedy osobne nepoznali, takže on najskôr chvíľku krúžil po námestí, kým sa k nám priznal. Priznal sa a hneď šiel skontrolovať svoju gitaru, na ktorej mu niekto vybrnkával vianočné koledy.
Ranya prikvitla takmer čerstvo docestovaná zo Stredomoria a najviac sa tešila na niečo dobré mastné na trhu.
... no veď som snáď toho toľko nevyzradil, tak sa nepaprč...
Alenka mala ešte trošku meškanie, no počkali sme na ňu, strestali ešte po jednom poháriku teplého sladkého a vydali sa smerom k podniku Eden.
Dokvitol Danko.
Dokvitol Jarri.
Dokvitla Zuzka.
Dokvitla Mery.
Dokvitol Boris.
Dokvitol Mišo.
A dokvitli aj Karol a Danka, lenže Danka sa pustila hneď do večere a ja som síce fotil každú chvíľu, jediacim som však dal pokoj.
A diskutovalo sa.
Niekto len pozorne načúval, ...
... zatiaľčo iný argumentoval všetkým, čo mal naporúdzi.
A ak aj myšlienka neprišla okamžite, ...
... napokon sme vypichli to najdôležitejšie.
A ak sa to niekomu nezdalo, ...
... mohol svoj názor brániť.
A napokon sme sa dohodli.
Z tesnepredvianočného miniblogostrtka Miro Šedivý (ten na druhej strane fotoaparátu)
