Veľkonočný zajac behá po okolí v noci zo soboty na nedeľu. Nezastaví sa len tak kdekoľvek, navštívi len miesta, kde ho pekne privítajú, kde ho v upravenom hniezde čaká niečo pod zub. Hmm, taká mrkvička.
Na tú Jolina samozrejme nezabudne a s pomocou starých rodičov pripraví v sobotu večer veľkonočnému zajacovi na dvore príjemné privítanie.
Ale potom už šup do postele, veď je neskoro a na veľkonočné ráno sa treba poriadne vyspať.
Do rána poriadne nasneží. To však Joline vôbec neprekáža a už od svitania behá v pyžame po dome ako namydlený zajac. Nakukne do izby, kde na karimatkách spia traja hostia, a zrúkne: "Onkel Miro, der Osterhase war da!" Onkel Miro vystrčí nos zo spacáku, rozlepí oči a zazíva na pol izby. Ako to, že už dávno nie je hore? Čo ten ešte večer robil?
Kde by taký Osterhase behal po okolí, keď tam vonku tak husto sneží...
No výhovorky neplatia. Jolina medzitým burcuje celý dom, pretože napriek tomu, že sa na zajačie prekvapenie veľmi teší, vie, že sa naň musia ísť pozrieť všetci. A tak trpezlivo čaká, kým sa všetci vystriedajú v kúpeľni, no zároveň nikomu nedovolí sa opäť zapelešiť.
Hop, hop, hop, už sme všetci na dvore a ideme sa pozrieť, čo to tam ten Ostrháze vlastne doniesol. To vyzerá na nejaké maľované vajcia, čokoládičky a nejaké stopy vedú aj poza bránu do stodoly.
Jolina sa opatrne načahuje po vajciach, dávajúc pozor, aby nespadla do hniezda. Postupne podáva starej mame úlovok za úlovkom. Malých čokoládových zajačikov vedúcich za bránu pozbiera ako prvých, no chvíľku trvalo, ...
... kým pochopí, že zajac k nej síce došiel na bicykli, no ďalej šiel už pešo. Super, teraz má konečne jeden bicykel aj u starých rodičov.
Zajac cestou po dvore ešte postrácal zopár vajíčok, ...
... ktoré však ani pod čerstvým snehom nebol problém objaviť. Hmm, objaviť a potom ukazovať nohou: "Aha, tam je jedno! Onkel Alex, podaj mi ho prosííím!"
A teraz ten druhý pohľad. Môj. Ďeťom veriacim na veľkonočného zajaca odporúčam ďalej nečítať. A Vy, veľkonoční zajaci, pokračujte v čítaní.
Keď sa v sobotu večer starí rodičia vrátili z dvora a uložili Jolinu do postele, v kuchyni sme sa pustili do práce. Zatiaľčo teta Eva prikryla stôl a pripravila farby,...
... starý otec sa pustil do varenia vajec. Bolo ich treba takmer tridsať.
Ako základ sme si pripravili päť farebných roztokov, otvorili fľašu vína, nech nesušíme, ...
... Alex obskúmal pracovné rukavice,...
... a pustili sme sa do farbenia vajec.
Spočiatku sme ich robili jednofarebné, no potom sme došli na to, že sa odtiene dajú kombinovať.
Ja som si spomenul na maľované kraslice a skúsil niečo podobné, no dlho mi to nevydržalo. Celé sa mi to nejako roztento. Navyše som mal zatento prsty a keďže som si nechcel otento fotoaparát, musel som si ich ísť vytento. Aj tak sa čudujem, že si Jolina na druhý deň nevšimla, že farba mojich prstov nápadne korešponduje s farebnosťou vajec.
Gabriel došiel na to, ako vajcia farbiť rovnomernejšie bez roztrasených rúk.
Zatiaľčo ja som už s natiahnutou rukavicou skúšal viacstupňové zafarbenie a súčasné fotenie druhou rukou.
Pochybujem, že by vajce len tak spadlo do pohára s vínom. Ale Birgit sa tento spôsob zapáčil a s nádejou, že alkohol neprenikne dnu, sa pustila do impregnovania ďalších vajec
Mne sa zas podarili dve očká vďaka tomu, že som vajce ponáral v rukaviciach. Iný exemplár mal tých očiek už päť. Robiť to bez rukavíc, možno by sa tam objavili aj jemné kontúry letokruhov na mojich prstoch.
Po vyše hodine sme mali už hromadu pomaľovaných vajec.
A hoci občas nejaké padlo,...
... väčšina to prežila v poriadku.
Následne sme to všetko vyniesli na dvor, mrkvu od Joliny hodili skutočným zajacom a naaranžovali hniezdo na ranné prekvapenie. Tá mačka nám robila trochu starosti, ...
... no do rána sa ničoho ani len nedotkla a tak to tu Jolina objavila v rovnakom stave, v akom sme to tu večer zanechali.
A tak sme sa počas Jolininho ranného budíčku stepujúc v hustom snežení na dvore tešili na raňajky v teple.
Hádajte, čo bolo hlavným jedlom. Avšak aj z takého natvrdo uvareného vajca sa dá zakuckať, pokiaľ pri stole sedí niekto, kto rozpráva o veľkonočných zvykoch, pri ktorých sa pletú korbáče a plnia vedrá vodou.
Hmm, ešteže Onkel Miro tu už pondelok ráno nebude...
