Cesta vlakom z Mníchova do Freilassingu. Už sa objavujú prvé kopčeky Álp.
Vyrážame na cestu. Zatiaľ len pohľad z centra mestečka Berchtesgaden.
Niektoré kopčeky sa strácali v obláčikoch.
Jazero Königsee a okolo neho zalesnené steny. Všade plno turistov a dve loďky poháňané energiou z akumulátorov nestíhajú prevážať návštevníkov.
Pohľad z brehu jazera smerom na juh.
Videli sme toľko kopcov, že som ani nestíhal sledovať všetko na mape. Vlastne mapu som vôbec nemal. Tak som sa len kochal.
Lanovka na Jenner. Tou sme tiež nešli...
Po prekonaní niekoľkých stovák výškových metrov vyzerá jazero úplne inak.
Ešte stále sme vo výške, kde sa nachádzajú nejaké stromy...
... a kamene. Vyššie už boli len kamene.
Pohľad z výšky jedného kilometra z naprotivného brehu jazera. Kostolík svätého Bartolomeja dominuje väčšine miestnych pohľadníc. Dá sa k nemu dostať len loďou.
Toto vyzerá na Watzmann (2713 m.n.m.), kráľa Berchtesgadenských Álp a asi tretí najvyšší vrch v Nemecku. Pôvodne sme mali prejsť aspoň okolo neho, ale dlhá zima a množstvo snehu nám v tom zabránili.
Hlbšie bolo však už celkom zeleno ...
... až úplne zeleno.
Nasledujúce dni sa nám však už vrchy skrývali za oblaky ...
... pomedzi ktoré len občas vykuklo slniečko.
Jar však predsa len prišla aj do tohoto kraja.
