Do sóla flauty začína nenápadne prenikať slabé dunenie. Spočiatku je to občasné zakopnutie, nepravidelné ako hromy počas búrky.
Prestávky medzi jednotlivými údermi sa skracujú a do monotónneho dažďa sa vmiešavajú závany rytmu. Občas to klepne do vyšších tónov.
Flautu už vôbec nepočuť, no vlastne mi už ani nechýba. Uviedla ma do deja a teraz sa rútim rýchlosťou cválajúceho koňa vpred.
To nie je jeden kôň, to je celé stádo mustangov sa valiace prériou. A z preskoku ponad jamu je ten dopad ešte silnejší. Bum, bum, hop, bum, bum, hop, bum, bum, hop, žieňa sa len mihoce v svetle reflektorov.
Stádo mustangov je preč a ja sa prenášam do africkej savany. A tam taký malý sloník. Stačil však jeden krok a ja cítim, ako sa so mnou trasie kreslo a prvý záber je rozmazaný.
Veľká koncertná sála sa otriasa dunením, no slon ešte nezmizol z dohľadu.
V tej tme som nevidel, či mi na hlave a ramenách pristala nejaká opadaná omietka. Slon však bol medzitým už preč a za ním sa v prachu strácalo aj stádo antilop.
Cez prestávku šiel veľký bubon preč. Niekoľko chlapíkov ho opatrne zabalilo do puzdra a pomocou vysokozdvižného vozíka ho odlifrovalo do výťahu. Že sa s ním toľko... veď ho mohli kotúľať.
Za veľkým bubnom treba skákať, s malým možno poskakovať vedno. V druhej časti programu pribudlo viac dynamiky na scéne a diváci v prvom rade nestíhajú otáčať hlavami zo strany na stranu.
A my takmer úplne vzadu len mrkáme po javisku...
... pričom ja si predstavujem, ako vedľa mňa sediaci poručík Troník si mrmle pod nos:
Pro začátek jeden takovej názornej příklad, to neškodí, ne? Vem si, Miro, takovej japonskej bubeník. Kontrolní otázka: teď by mě zajímalo, jestlipak víš Miro, jakou má takovej japonskej bubeník kadenci. Nevíš, co? Tsch! Chacha! Podívej se, já ti to řeknu naprosto přesně, Miro: ...
... takovej japonskej bubeník má kadenci bum-bum-bum-bum-bum-bum-bum!!! Někdy ještě mnohem rychlejší. Tak teď to víš, ale jako kdybys to nevěděl!
Viem, ale aj tak čumím.
Hmmm, ale mať niečo takéto doma...
... tak ma susedia asi prochloštia. Teda mal som na mysli tie bubny, samozrejme.
A preto si majstrovstvo skupiny TAO Drums radšej vychutnám v koncertnej hale...
... až do záverečného gongu.
Lebo tú energiu z CD a reproduktorov nedostanem. To ide len naživo.
