Študenti v Nemecku musia vstávať najneskôr o pol ôsmej, lebo o ôsmej zatvárajú obchody. Ako čerstvo prebudené ranné vtáča som si aj ja včera večer spomenul, že mi došiel chlebík a pár ďalších základných potravín, ako napríklad horčica.
Nákup v jednom blízkom supermarkete, kde majú mimochodom horčicu snáď najpodobnejšiu liptovskomikulášskej kremžskej, prebieha pomerne rýchlo. Keďže však je už dvadsať minút pred záverečnou, v prepravkách na pečivo nachádzam len trvanlivý toastový chlieb.
Vtedy mi napadá, že pri východe zo supermarketu sa za pokladňami nachádza menšia pekáreň, kde by mohli mať aj o tomto čase ešte nejaký výber. Naberiem teda ostatné potraviny a staviam sa do radu pri pokladni. Zatiaľ môžem len krky smerom k pekárni naťahovať, či nejaký dobrý rozprávkový chlebík nezbadám.
Pred aktuálnym výberom sa však zháčujem, keďže mi do oka nepadá žiaden bochník. V neznámej pekárni vždy chvíľu tápem, pričom v iných pravidelnejšie navštevovaných pekárniach už mám vyhliadnute obľúbené typy rozprávkových chlebíkov.
Bez najmenšej urážky či vysmievania sa zrakovo postihnutým deťom totiž tak zvyknem nazývať chlebík posypaný všakovakými ľanovými, slnečnicovými, tekvicovými, sezamovými či makovými zrnkami alebo ovsenými vločkami. V jednom bradatom vtipe je odpoveďou na otázku, aké rožky majú nevidomé deti najradšej, práve odôvodnenie že makové, pretože na každom je iná rozprávka. Čitateľom ignorujúcim existenciu Braillovho písma sa týmto ospravedlňujem.
V tejto pekárni však na pultoch badám už len sedem rôznych bochníkov, všetky s hladkým povrchom sťaby čisté strany rozprávkovej knižky. Už sa vidím, ako si vyberám náhodne jeden a doma po odkrojení prvého krajca zisťujem, že je to ten najbielejší zo všetkých. Už sa vidím, ako niekoľko dní naprázdno žujem práchnivú masu, v ktorej niet ani stopy po pestrosti obilných zŕn.
Pri bochníkoch ležia cenovky s ich názvami, no rozdiel medzi Wellnessbrot, Weltmeisterbrot či Kraftbrot si netrúfam odhadnúť. Už len posledných pár krokov, zraky mi preskakujú z jedného bochníka na druhý, predavačka ma registruje a nastavuje v tvári uvítací úsmev číslo tri, keď tu zrazu sa od dvoch stolíkov stojacich obďaleč pohnú tri tiene smerom k pultu a zahatia mi cestu.
Ako banditi zo zlého westernu čakajúci na hrdinu v šere opusteného saloonu, či ako hlavohruďovia číhajúci na svoju obeť sa tri korpulentnejšie gazdinky spontánne rozbiehajú k pultu po tom, ako pri stolíkoch minimálne niekoľko minút čakali na ten správny okamih. Cítil som, ako sa prvá z nich plná zadosťučinenia usmieva kvôli tomu, že na troch metroch predbehla nielen obe svoje dychčiace sokyne ale najmä mňa.
Sedem bochníkov na pulte, tri zákazníčky predo mnou. V duchu sa radujem, že zo štyroch zvyšných bochníkov si vyberiem ľahšie ako zo siedmych. No moja predstava sa začne rúcať v momente, keď prvá postava ukáže tučným prstom na prvý, druhý a hneď aj tretí bochník. Žiada ich hneď aj nakrájať. V duchu zatiaľ počítam sumu približne siedmich eur, ktorú bude musieť zaplatiť, no na displeji pokladnice sa objavujú necelé štyri eurá.
Hodiny na stene ukazujú 19.46. Zatiaľčo druhá gazdinka kupuje s päťdesiatpercentnou zľavou ďalšie dva bochníky, ja len dúfam, že tá tretia mi ponechá aspoň ten posledný. Kritickým pohľadom si ma premeriava a zrejme len môj smutný pohľad vyhladovaného mládežníka ju presviedča, aby si od predavačky vypýtala ten väčší z dvoch zostávajúcich. Opäť za polovičnú cenu.
Bez možnosti výberu teda ukazujem na zvyšný bochník Bauernbrotu ležiaci úplne vzadu na pulte aspoň s falošným vedomím, že dnes zas ušetrím pár centov. Predavačka však blokuje 1,40 eur rovnako, ako je na cenovke.
-- Čo ste to tu mali za reklamnú akciu?
pýtam sa po tom, čo všetky tri zákazníčky platili len polovicu uvedenej sumy, zatiaľčo ja som z dvojeurovej mince dostal naspäť šesťdesiat centov.
-- Od trištvrte na osem sú všetky chleby z tohoto pultu za polovicu.
ukázala prstom na prázdny múkou zaprášený pult, na ktorom ešte pred chvíľou ležalo šesť bochníkov. Ten môj však pochádzal z iného pultu, naň sa zľava nevzťahovala. Vôbec mi to však napokon neprekážalo, chlebík bol napriek anonymnému povrchu chutný.
Študenti v Nemecku musia vstávať najneskôr o pol ôsmej, lebo o ôsmej zatvárajú oobchody. A o trištvrte na osem podnikajú na pekárne útoky sporlivé gazdinky.
