Základom úspechu je nádoba. Mala by byť dosť veľká, aby sa do nej všetko zmestilo a malo aj priestor na pretrasenie, zároveň dosť tesná kvôli zápachom, vlhkosti a najmä potvorkám domácim. Vhodný otvárací poklop umožní vsypať obsah naraz a vysypávať ho postupne. Ja som si za pár eur kúpil niečo takéto v miestnom Wal-Marte:
Aby nádoba nezaberala len miesto na poličke, bude ju treba niečim naplniť. Prezrel som všetky zákutia kuchyne, povyberal z nej všetko zrnité, orieškovité a jadrovité a naukladal to na stôl. Ani som netušil, koľko pokladov skrývajú moje kuchynské skrinky:
Úplným základom a absolutnou nevyhnutnosťou sú ovsené vločky. Polkilové balenie za štvrť eura:
Študentská tropická zmes obsahuje hrozienka, lieskové oriešky, kešú, kokosové lupienky, sušené ovocie a všelijakú inú háveď. Vhodné pre pestrosť, nevhodné kvôli vyzobkávačom, o ktorých píšem podrobnejšie nižšie. Výhodou zmesi je, že nemusíte byť študentom tropistiky, aby ste si ju mohli dovoliť:
Vlašský orech je najvhodnejší trochu rozdrvený, pretože celý kus sa ťažko udrží na lyžičke. Rozdrvených kúskov je na jednotku hmotnosti tiež neporovnateľne viac ako celistvých, takže za menej peňazí dostaneme viac muziky:
Mandle dostať celé, ale aj také hoblinky. Myslím si, že čím menšie, tým lepšie. Zo spektakulárnych dôvodov som pre ilustráciu použil celé mandle. Predstavujú však veľké nebezpečenstvo pre vyzobkávačov. Navyše ak vás už pohľad na celé mandle omrzel, tak je vhodné prejsť na hoblinky:
Strúhaný kokos je už luxusným doplnkom, má príjemnú chuť a pôsobí trochu ako tmelivo. Dôvod nepoužiť celý kokosový orech nech si čitateľ zodpovie sám:
Možno trochu nevšednou prísadou budú ľanové semienka, ktoré sa mi často drobia aj z chlebíka. Pre vyzobkávačov predstavujú nulové riziko:
Sezamové jadierka sú tiež nenápadne, no prečo ich tam zopár neprisypať? Vyzobkávači sú bez rizika aj tu:
Šalátová zmes je výborná na hlávkový šalát či paradajky, ale je veľmi dobre použiteľná aj v tomto prípade. Tie veľké čierne ploché jadierka pochádzajú z tekvice, malé žlté z pínie a zvyšok má na svedomí slnečnica. No to sa už naozaj rozmaznávam:
Napokon mi do rúk padlo vrecko šošovice:
Tá však pre takúto zmes nie je vhodná, pretože surová šošovica je príliš chrumkavá a ani vyzobkávači sa nedajú oklamať.
Nádobu som najskôr poriadne vymyl a vysušil. Zvyškov starších zmesí či čistiaceho prostriedku na riad je lepšie sa zbaviť čo najdôkladnejšie.
Najskôr som nasypal jedno balenie ovsených vločiek. Primerane.
Na to patrí študentsko-tropická zmes. Tiež primerane.
Sezam. Pozor, sypať bez sáčku, lebo sáčok sa nevstrebá a bude pri jedení robiť galibu.
Na bledý sezam tmavý ľan ...
... na tmavý ľan bledý kokos.
Na kokos šalátovú zmes. Kontrolná otázka: čo je pod kokosom?
Správne, bol tam ľan. Už len mandle ...
... a vlašské orechy, z ktorých som okamžite niekoľko ochutnal. Šošovicu som medzitým odložil naspäť do skrinky, pretože ako sa poznám, skončila by tam tiež a to by mi potom príliš chrumkalo.
Hotovo. Celá zmes je teraz nádherne usporiadaná a už len letmý pohľad na ňu je pohladením oka zarytého geológa či archeológa. Maškrtník ako ja sa však len s pohľadom neuspokojí.
Vytriedená zmes totiž nie je zmesou v pravom slova zmysle, pretože nie je dostatočne zmiesaná ani zmiešaná. Preto treba zatvoriť nádobu a poriadne ňou niekoľkokrát potriasť. Nenásytníci, ktorí nádobu naplnili kopcom sa teraz určite čudujú, že sa im vnútri nič nemieša. Netreba to preháňať a nádobu stačí naplniť do troch štvrtín.
Pri otvorení poklopu sa na mňa oriešky a ostatné jadierka takto milo usmievajú. Teraz je najlepší čas na ochutnávku a overenie si, že sme správne miešali. Jogurt, trochu džemu a na to primerané množstvo zmesi.
Ovsené vločky ako najsuchšia súčasť sa na jogurt, či mlieko vyslovene tešia, pretože už po pár minútach príjemne zmäknú. Zvyšok ostane rovnako chrumkavý ako v suchom stave.
Pohľad do nádoby je však nebezpečný. Tie väčšie kúsky (banán, lieskovce, mandle a vlašské orechy) sú totiž neodolateľným lákadlom pre vyzobkávačov, ktorí namiesto toho, aby si do misky s jogurtom či mliekom vysypali naraz určité množstvo celej zmesi, len stoja s touto plnou nádobou v ruke a z povrchu odzobkávajú neurčité množstvo vybraných prísad. Okrem toho, že narúšajú vnútornú rovnováhu zmesi, skonzumované množstvo býva často neporovnateľne väčšie ako v prípade disciplinovaného nasypania si zmesi do misky.
To znamená, že akékoľvek nelepivé zrnko väčšie ako ovsená vločka je v neustálom nebezpečenstve, že ho niekto vyzobne. Šanca skryť sa medzi neatraktívne menšie ovsené vločky je mizerná, pretože už len ľahké zatrasenie obsahom nádoby prinúti väčšie zrná výjsť na povrch. Preto odporúčam použiť radšej takú nádobu, do ktorej sa vyzobkávačom nezmestí nielen hlava, ale ani ruka.
Stačí pár nájazdov vyzobkávačov a podiel veľkých zŕn začne povážlivo klesať, až napokon skončí na nule. Zobkáči vtedy dokupujú ďalšie balenia študentských zmesí a iných orieškov a dosypávajú do nádoby. Vždy podľa nálady, zmes tak každým prisypaním mení konzistenciu a chuť. Prisypávajú si ich však len preto, aby ich následne mohli potichu vyzobkať.
Donekonečna tento kolobeh však nemôže fungovať. Z určitých dôvodov ochrany pred plesňami odporúčam raz za pár týždňov obsah nádoby úplne vyjesť, nádobu vymyť a naplniť čerstvou zmesou.
Kalorické hodnoty zmesi zámerne neuvádzam, no pohybujú sa rádovo medzi 1000 a 2500 kJ na sto gramov. Podobné zmesy si však občas pripravujem už vyše roka a rozhodne som od toho nepribral, skôr naopak. Len netreba pričasto vyzobkávať.
Veľa zábavy pri tvorbe a teším sa na prípadné doplňujúce tipy.
