Vtedy som si spomenul, ako som si v rôznych obdobiach svojho života hovoril, že sa nikdy nebudem schopný naučiť plávať, bicyklovať, žehliť košele, rozprávať plynule po francúzsky, jazdiť na kolieskových korčuliach, tancovať viedenský valčík či hrať na gitare. Až na ten posledný z vymenovaných cieľov som do istej miery dosiahol všetky. Tak prečo by som nemal byť schopný dosiahnuť aj tento?
Chcelo to však nástroj. Hoci pár mojich známych gitary vlastní, na moje odvážne prvé kroky som potreboval pokoj domova, ktorý som na návšteve u nich nemal. Mal som si však hneď kúpiť vlastnú gitaru? Novú alebo na inzerát? Web bol mojim prvým miestom, kde som začal vyhľadávať informácie pre začiatočníkov. Gitár je nepreberné množstvo a "zaručených" odporúčaní ešte viac.
Len krátky pohľad do ponuky na veľkom on-line nemeckom aukčnom dome ebay.de na mňa vysypal širokú škálu nástrojov v cene od tridsať do tritisíc eur. A všetky mohli vyzerať takmer rovnako. Pri bicykloch je to podobné, bicykel za sto a bicykel za tisíc eur môžu vyzerať na prvý pohľad úplne rovnako a rozdiel je len v takých laikovi nenápadných detailoch, ako sú brzdy, radenie reťaze či technika odpruženia.
Bolo mi jasné, že ak som ebay.de v minulosti využil na výhodnú kúpu stanu, ruksaku, či mobilného telefónu, tak gitaru si tu nekúpim. Moje prvé kroky viedli teda do hudobninového obchodného domu v centre mesta. Chlapíkovi v oddelení gitár som prezradil, že som úplný začiatočník, ale že ním nechcem ostať až do smrti.
Predavačov široký úsmev mi hneď prezradil, že pre takých neznalých nadšencov môjho kalibru tu majú určite nejaké riešenie. Ukázal mi dve gitary v "supervýhodnom" sete s puzdrom, ladičkou, plektrom a nejakou knižkou. Na jednej ceduľka 180, na druhej 230 eur. Na moju otázku o rozdiele medzi oboma kusmi ma vyzval, aby som si ich vyskúšal. Bál som sa ich vziať do rúk, tak predavač na oboch brnkol a ten rozdiel medzi masívnym drevom a preglejkou som musel uznať aj ja.
Samozrejme, že sa mi viac páčil zvuk tej drahšej. Čo však v prípade, že nájdem o čosi drahšiu ponuku, kde bude zvuk opäť o niečo lepší? V akom rozpätí sa mám pohybovať, aby som bol s gitarou spokojný aj po dlhšom čase? Radšej som sa poďakoval a plný dojmov som sa vrátil domov. Nebol som si vôbec istý, že chcem takú sumu peňazí investovať do niečoho, čo sa po úvodnej eufórii môže zmeniť na kus nábytku, z ktorého treba utierať prach.
Už som to s kariérou gitaristu videl veľmi blede, keď sa mi po pár dňoch naskytla ponuka jednej známej, že mi svoju gitaru na dva či tri mesiace požičia. Nadšene som súhlasil a v tom momente mi bolo samozrejme jedno, aká gitara to mala byť. Bol to krásny slnečný septembrový deň, keď som si hrdo vykračoval domov aj s čiernym puzdrom pod pazuchou.
Bol som rozhodnutý to vyskúšať. Ak ma to po dvoch mesiacoch bude ešte baviť a ak sa náhodou aj niečo naučím, tak by som bol ochotný si kúpiť aj vlastnú gitaru. V opačnom prípade si aspoň budem môcť povedať, že som to skúsil a že som skutočne hudobné nemehlo.
Gitara stála doma opretá o stôl, ja som sedel obďaleč na stoličke a tak sme zvedavo po sebe pokukovali. Márne som sa snažil rozpamätať sa na nejaké akordy, ktorými som pred desiatimi rokmi pílil uši spolubývajúcemu Paľovi na lyžiarskom výcviku. Nič. Tu pomôže len odborná literatúra.
V kníhkupectve bol relatívne slušný výber rôznych učebníc, no moju pozornosť upútala najmenšia z nich s názvom "Takto sa naučíš hrať na gitare - 60 známych skladieb". Zbežne som ju prelistoval, náhodou otvoril na pár stranách a potešil sa známym titulom ako "Sur le pont d'Avignon", "Bridge over troubled water", "House of the rising sun" či "Morning has broken". Učiť sa podľa dôverne známych a navyše obľúbených skladieb musí byť predsa radosť.
Knižku som samozrejme kúpil a už som aj trielil na bicykli domov. Prvá kapitola knižky sa týkala ladenia gitary. Na to som dovtedy vôbec nemyslel, že by gitara mohla byť rozladená. Podľa informácií v texte bola a to riadne. Vysvetlenie ako podržať jednu strunu na niektorom pražci a doladiť podľa nej druhú mi v priebehu pár minút objasnilo celú logiku rozloženia jednotlivých tónov na strunách. Dovtedy bola pre mňa hra na gitare len nejakou postupnosťou stláčania a rozbrnkania strún podľa nejakého tajomného princípu. Pár slov o ladení mi však okamžite rozšírilo obzor o celú hudobnú teóriu.
Vybrnkávajúc kohútika jarabieho na jednej strune som mal sto chutí zvolať "Heuréka!". Gitara aj ja sme boli celkom dobre naladení a tak som sa začal dostávať k prvým skladbám používajúcim akordy. "Sur le pont d'Avignon" je notoricky známa francúzska pieseň, kde sa spieva o tom, ako krásne dámy a noblesní páni tancujú na avignonskom moste. Most som videl pred troma rokmi celkom zblízka a pieseň poznám naspamäť ešte z gymnázia.
Skladba je založená na striedaní dvoch akordov: E a H7. Nahmatal som E a dvakrát brnkol do strún. Prsty ľavej ruky som preložil do konfigurácie pre akord H7 a znovu dvakrát brnkol. Takto som si prekladal prsty pokým sa čas potrebný na prechod medzi akordmi neskrátil na zlomok sekundy. Bola to riadna fuška, no po štvrťhodine to znelo už takmer ako to asi malo znieť, hoci som do toho vôbec nespieval.
Spokojný som otočil list v knižke. Titul nasledujúcej skladby "Wir kommen aus Old Texas her" mi však akosi nič nehovoril. Hralo sa síce stále na akordy E a H7, no rytmus a melódiu som z notového zápisu nevedel celkom dobre rozlúštiť. Nič to, stáva sa, som si povedal a otočil som ďalší list: "Ein kleiner Hund mit Namen Fips". Opäť dva základné akordy, no opať žiadna šajna o pesničke.
Ďalšie strany ukrývali skladbičky s názvami "Ein Hase saß im tiefen Tal" a "Jetzt gang i ans Brünnele". Keď sa v šiestej skladbe s názvom "Bergvagabunden" objavil tretí akord A, už som začal byť z neznámych skladieb zúfalý.
Cítil som sa ako pri sledovaní televízneho Milionára. Prvé otázky sú väčšinou veľmi jednoduché, obvykle ide o doplnenie nejakého porekadla. Až vyššie otázky načierajú do encyklopedických oblastí. V nemeckom vydaní mi však najväčšie problémy vždy robili práve tie prvé, pre miestnych až triviálne otázky. Bohužiaľ, študent vysokej školy, ktorý sa nikdy predtým po nemecky neučil, sa len veľmi ťažko dostane k takýmto tradičným piesňam.
Počas prezerania knižky v obchode som sa totiž postupne zameral na štyri náhodne otvorené strany a všetky obsahovali mne známe skladby. Zvyšných päťdesiatpäť mi však nič nehovorilo. Tomu sa hovorí nešťastne vybratá reprezentatívna vzorka. Knižku som už viac nevzal do rúk.
Som hudobné nemehlo. Celý večer som vybrnkával pieseň o avignonskom moste.
