Hoci v nemčine je meno Miroslav nadiktovateľné aj bez hláskovania, pričom často vyvoláva reakciu "Ah, wie der Fußballer Klose!", vo francúzštine som radšej hneď prešiel na skrátenu formu Miro. Veď aj Frédéric je Fred. Možností na skrátenie bolo však viac. Jeden učiteľ to videl príliš grécky a oslovoval ma Miros. Zdalo sa mu to zrejme originálnejšie ako používanie priezviska známeho maliara Joan Miró.
Ostatní profesori však mali pred sebou v zozname napísané Miroslav. Spolužiaci ma poznali pod menom Miro. Výsledok bol ten, že oslovenie profesorom vyznelo ako konštatovanie, že Miro sa práve umýva, "Miro se lave".
Slovo miro má v niektorých jazykoch vlastné významy, podaktoré aj dosť protirečivé. Zatiaľčo v španielčine je to výraz pre "pozerám sa", vo francúzštine označuje človeka, ktorý vidí veľmi zle.
Našťastie je to slovo, ktoré v takmer všetkých jazykoch vyznie rovnako, na rozdiel od Zuzany (v nemčine sa "z" číta ako "c") či Juraja (ktorý románsky jazyk už len číta "j" ako "j"). Nedá sa v ňom nič zmäkčiť a ani zaťahovanie mu veľmi neublíži.
V češtine si však s týmto menom tiež užijem svoje. Jeden kamarát tvrdí, že všetky podstatné mená končiace na -o sú stredného rodu a preto v konferenčných emailoch zásadne používa formu: "Miro napsalo, Miro navrhlo, Miro zas nepřišlo". Druhý ma oslovuje "Miriame, ty vole". No a ďalšia ma po druhom pive tľapká po pleci so slovami "já to nepřeháním, já piji zásadně s MÍROU".
Prechádzka obchodom s elektronikou je pohladením vlastného ega. Z poličky sa na mňa usmievajú monitory značky miro. Panorámu mesta Karlsruhe dotvárajú komíny najväčšej nemeckej rafinérie MiRO. Rozpačito pôsobí len myšlienka na rovnomenný bar v Karlsruhe, známy pravidelnými stretnutiami párov rovnakého pohlavia.
Na záver už len spomienka na mojich čínskych susedov z internátu. Pri jednej spoločnej večeri, kde som ich učil jesť chlieb, sme sa bavili o jazykoch. Tak, ako niektoré cudzie mená po vyslovení dávajú v slovenčine úplne iný význam, napríklad John "Len on", Jacques "Širák" či Jimmy "Sa mrvil", som sa aj ja pýtal, čo evokuje v čínštine vyslovenie mena Miroslav.
Desaťkrát som pomaly výrazne artikuloval svoje meno. Dievča a chalan si to v duchu opakovali a prežúvajúc chlieb so syrom si niečo značili na papier. Rozdelili to slovo na niekoľko zvukov a poskladali z neho celý význam.
"Manžel, ktorý sľúbil, že kúpi ryžu."
