Začalo to na mojej zatiaľ najväčšej tohtoročnej cyklotúre zo Štrasburgu do Koblenzu, keď som za štyri dni na prelome apríla a mája odpedáloval asi sedemsto kilometrov. Bol to nádherný výlet vo veľmi pohodovom počasí. Netušil som však, že sa domov nevrátim sám.
Hoci na cyklotúry nosím špeciálne polstrované trenírky, po toľkých hodinách denne strávených na sedle bicykla som mal oné partie trochu otlačené. A tak keď som po návrate počas kúpeľa nahmatal nejakú vyrážku v hornej časti zadnej strany stehna, len som si ju poškrabal a skúsil, či sa dá vytlačiť.
Keďže som si na ňu nijako nemohol vidieť, tak som ju len pokusne stláčal prstami a až po chvíli mi trklo, že nejako príliš pevne drží a zvláštne vytŕča z kože. Od hadieho muža mám veľmi ďaleko a tak som chvíľu baštrngoval so zrkadlom a digitálnym fotoaparátom, až som došiel k záveru, že sa mi tam zakusol kliešť. Sviňa jedna. Aj keď zakusnutú sviňu by som si tam všimol oveľa skôr.
To musel byť hrozný pocit. Si predstavte, že máte hlavu zaborenú kúsok od cudzieho zadku, zatiaľ čo Váš vlastný zadok lieta zo strany na stranu možno aj štyri dni šúchajúc sa cez nohavicu o sedlo bicykla deväťdesiatkrát za minútu. Ja by som sa z toho možno aj. Fúha, žiadna sranda, ak sa mi z toho tam aj ten kliešť.
Na druhý deň ráno som na bicykli postojačky dofrčal za svojim lekárom. Už ma pozná, predvlani zo mňa tiež ťahal dvoch kliešťov, zakaždým z takých pre mňa priamym pohľadom neviditeľných miest. "No tak si tu ľahnite na brucho... a už je vonku, celý, nacucaný. No mali ste ho tam dlho. Takže kvôli borelióze pre istotu tri týždne antibiotiká. Keby sa Vám tam spravila červená dvojeurovka, tak dôjdite."
Tri týždne som sa teda kŕmil farmaceutikami, zrkadlom si hľadal mince na zadku, dokonca som odvolal účasť na bežeckých pretekoch Bádenskej míle. Po týždni a pár rozhovoroch so známymi som však opäť nabehol k lekárovi: "A dalo by sa proti tomu očkovať?". Tak vraj proti borelióze nie, ale vraj je aj FSME (Frühsommer-Meningoenzephalitis, čiže nejaká encefalitída), proti ktorej sa očkuje. Dostal som injekciu Encepur do ramena a po troch týždňoch som mal prísť na preočkovanie.
Začiatkom júna som sa tam teda nanominoval, no sestrička mi na recepcii oznámila, že očkovaciu látku momentálne nemajú, tak aby som prípadne po čase opäť zavolal, či ju už dostali. Preočkovanie sa vraj môže uskutočniť do troch mesiacov.
Minulý týždeň ma mali opäť na drôte. Po Encepure ani chýru. Vraj sa môžem popýtať po lekárňach a ak ho niekde budú mať, tak že mi lekár vystaví recept.
Zatiaľ som bol pozrieť štyri lekárne v meste. "Viete, my sme otvorení štyri mesiace. A ešte sme to vôbec nemali." ... "Výrobca už tohtoročnú produkciu rozpredal, tak snáď budúcu sezónu." ... "Preočkovať to treba do troch mesiacov, ale do jesene to už mať nebudeme. Takže budete musieť urobiť obe očkovania nanovo." ... "To každý rok v lete máme takýto problém s nedostatkom očkovacej látky proti FSME."
Napadlo mi, že by lekári mohli pri prvom očkovaní povedať pacientovi: "Teraz ste dostali prvú dávku, tu pre Vás odložíme druhú dávku a po troch týždňoch sa príďte dať preočkovať." Alebo je to teraz naozaj taká výnimočná situácia, že z posledných zásob dali prvé očkovanie pacientom, na ktorých už nezostane to druhé a tým pádom bolo aj to prvé zbytočné?
No jedno mi je jasné. Pred Vianocami sa vykašlem na banány a pôjdem sa postaviť do radu na Encepur. A rovno dve balenia.
