Vidím vás zdiaľky. Stojíte tam uprostred chodníka vy a za vami sa ako chvost kométy vinie hromada zhúžvaných a odhodených papierikov, plných smetných košov a voľne postávajúcich ľudí s horším zrakom, ktorí ešte len študujú, čo ste im tým kúskom papiera vlastne chceli povedať.
Vyhýbam sa vám. Netuším, čo mi ponúknete tentokrát. Bude to reklama na nový handričkový obchod s desaťpercentnou zľavou? Nespoznali ste ma, mám čo na seba. Pozvánka do kaderníckeho salónu? Nespoznali ste ma, s tými pár vlasmi, čo mi na hlave zostali, už veľa nespravíte. Zaručená redukčná diéta? Nespoznali ste ma, myslím, že tá vlastná mi vyšla dokonale. Pozvánka na nejaké kultúrne podujatie? To znie už lepšie, no spoznali ste ma neskoro, lebo si ten leták z princípu nevezmem.
Ak však počítam jednotlivé riziká, tak radšej ponechám ruky vo vyhriatych vreckách bundy a len sa usmejem a negatívne pokrútim hlavou. Nechcem prispievať k okamžitému znehodnoteniu vášho letáku.
Dnes stálo vo vestibule univerzitnej jedálne niekoľko ľudí pri všetkých vchodoch a rozdávali malé knižky. Nevzal som si. Až na jednom pulte boli nejaké odložené a vtedy som si všimol, že to bol kresťanský Nový zákon. Čítal som ho voľakedy v slovenčine, znovu už nemusím. Chlapík, ktorý mi ho ponúkal, ma nespoznal.
Študenti si však tieto knižky brali a niektorí ich potom odhadzovali kade-tade. Milí rozdávači biblie, nie je to škoda? Čo tak na seba zavesiť veľký plagát s nejakým jednoznačným kresťanským symbolom a takého človeka si už vo vestibule všimne každý. A ten aj spozná svojich zákazníkov.
Buďte inovatívni! Nestojte tam tak anonymne. Presvedčte ma, aby som si váš letáčik vzal. Ale nie len púhym strčením do ruky. Zviditeľnite sa. Spoznajte svojho zákazníka tým, že ho oslovíte už na diaľku.
Pred pár týždňami som na hlavnej ulici videl postávať menšieho staršieho plešatého pána zabaleného do veľkého plagátu s nejakými vesmírnymi motívmi a jasným nápisom, že nás čoskoro navštívia mimozemšťania. Tomuto hovorím jasná reklama na Dänikenovské prednášky a diskusie. Z neho si, milí rozdávači, vezmite príklad.
Pán držal nejaké letáky v rukách a ponúkal ich okoloidúcim, no drvivá väčšina ľudí si už zdiaľky všimla, o čo mu ide, tak ho širokým oblúkom obchádzala. Takto bol chodník namiesto pohádzaných papierikov plný pod fúzy a make-up (ako kto) sa uchechtávajúcich usmiatych chodcov. Za celé popoludnie možno spoznal, že v tomto meste svojho zákazníka nenájde.
Preto si uvedomte, že hrsť letákov nie je všetko. Vystrojte sa kostýmom či veľkým plagátom, na ktorom uvediete aspoň pár slovami či obrázkom, o čo vám vlastne ide. Konkrétnejšie tak oslovíte cieľovú skupinu, ušetríte náklady na zbytočne vyhodené letáky a prispejete aj koloritu mesta.
Milí rozdávači letákov, už vás poznám. Teraz skúste spoznať aj vy mňa.
