Ako postupne vychádzali, tak som ich okamžite kupoval, ešte "horúce" z tlačiarne si ich domov odnášal a snoril v nich, hútal a dumal, pikle kul, kam sa to najbližšie pozrieť pôjdem. Majú u mňa osobitné miesto v knižnici, hneď pod poličkou s Malými Princami. Tých je tam dvadsaťštyri, máp je zatiaľ o niečo menej. Ale pribúdaju...
Z celej spomínanej série neboli vydané už len posledné dve, pokrývajúce okolie miest Mannheim a Heidelberg, kam zopár mojich ciest už viedlo pomocou inej menej podrobnej a už trochu zastaralej mapy. Vydavateľ ich sľuboval na tretí kvartál tohto roku, no s pribúdajúcim časom ich termín odkladal a odkladal.
Aspoň raz za týždeň som navštevoval Buchkaisera, veľké kníhkupectvo na Kaiserstrasse v Karlsruhe a príležitostne sa pýtal, či a kedy dostanú tie očakávané mapy. Jeden predavač si už na mňa zvykol a od dverí ma zdravil so skormúteným výrazom v tvári, že ich ešte nemá.
Jeho kolegovia sa zakaždým pozreli do počítača a potom spontánne zatelefonovali do vydavateľstva, aby sa dozvedeli, že termín sa posúva minimálne o týždeň. Časom som si všimol dokonca žltý papierik nalepený na monitore, na ktorom boli čísla tých dvoch máp a pod nimi postupne pribúdali čiarky za každého nového zákazníka, ktorý sa na ne pýtal.
Po dvoch mesiacoch bolo na ňom už sedem čiarok.
Predavači v rozhovore s vydavateľstvom nikdy nezabudli spomenúť, že na tie mapy sa pýtalo už niekoľko ľudí a vždy sa mi veľmi ospravedlňovali, že mi nemôžu pomôcť.
S prichádzajúcou zimou som tam už začal chodiť len tak zo športu. Hoci na poslednej tohtoročnej väčšej túre mi celkom chýbala, v chladnom novembrovom počasí som sa do kníhkupectva chodieval skôr zahriať a pohľadom na čítaniachtivú verejnosť rozptýliť.
Počas mojich decembrových prázdnin na rodnej hrude mali odomňa v kníhkupectve pokoj. Dokonca som na ne aj tak trochu pozabudol.
Včera podvečer som však opäť zamieril na hlavnú ulicu, pričom moje kroky nevdojak smerovali do menšieho univerzitného kníhkupectva na rohu a nie do Buchkaisera, do ktorého chodím celý rok. Vôbec som na tie mapy nemyslel, no zbadal som ich tam. S očkami žiariacimi podobne ako na Štedrý večer päť dní predtým som ich bez rozmýšľania kúpil.
Už trónia na poličke. Dúfam, že toto snehové počasie nebude dlho trvať.
Len či sa budem môcť ešte ukázať v Buchkaiserovi, kde s nádielkou nových máp čakajú na to množstvo zákazníkov, čo sa tam už pol roka chodilo na ne pýtať?
