Koncom júna som mal príležitosť sa zúčastniť Európskych mládežníckych mediálnych dní v Bruseli. S dvestosedemdesiatimi mládežníkmi zo všetkých krajín EÚ sme celý deň debatovali o budúcnosti európskych médii a celý ďalší deň pracovali na vlastných projektoch.
Ostatné skupiny mali za úlohu vytvoriť seriózne noviny, bulvár, časopis, webovú prezentáciu, výstavu fotiek, rozhlasový program či televíznu diskusnú reláciu. Naša sa popasovala s témou životného prostredia a vplyvom informácii o jeho zmenách na konanie obyvateľstva. Mali sme za úlohu vytvoriť krátky televízny šot. Za jeden deň.
Bolo nás jedenásť. Niektorí už pracovali v televízii, iní v živote nedržali kameru v ruke. Veď to skúsime, nejako to dopadne. A dopadlo to skvele.
Najskôr sme sa porozprávali s bývalou fínskou ministerkou životného prostredia pani Satu Maijastiina Hassi. Niečo sa filmovalo, niečo sme si aspoň zapisovali. Celkove sme narobili desiatky minút videa, z ktorého drvivú väčšinu už aj tak nikto nikdy neuvidí. Tak to však v televízii chodí.
Nápadov bolo plno. Napokon sme sa rozdelili do skupiniek. Jedna mala na pláne ešte nejaké rozhovory v parlamente, druhá vybehla s kamerou na lov tématických záberov. Keď som zistil, že druhá kamera bude k dispozícii až neskôr, tak som sa so Zofiou a Jozsefom vybral robiť interview do ulíc. Aspoň si to vyskúšame, poznámky porobíme a potom s kamerou niečo natočíme.
Pred vchodom sedela na schodoch tetuška a očividne na niekoho čakala. Nikde naokolo nikoho, tak som ju vzal do parády. Keď však vysvitlo, že hovorí len po taliansky a trochu rozumie po anglicky, tak sme napokon kládli otázky v Simple English a potom som jej odpovede v taliančine odhadoval a domýšľal. Zopakoval som jej jej odpoveď v jednoduchej angličtine a ona väčšinou pritakala. Tak sa robí televízne interview s cudzincami.
Ďalší na rade boli dvaja chalani a dievčina. Rozhovor sme spravili všetci spolu po anglicky, no až pri poslednej otázke prezradili, že sú z Prahy.
Tretí odchytili vlastne nás. Boli to starší manželia s rozloženou mapou Bruselu. Títo však hovorili a rozumeli len po španielsky. Ponúkol som im pomoc s mapu za päťminútový rozhovor. Nadšene pritakali a napokon sme sa bavili takmer štvrťhodinu. Dosť času síce zaberalo moje vykoktávanie sa, no aj tak ma moje prvé televízne interview v španielčine veľmi potešilo. Na záver mi podali mapu, aby som im ukázal cestu k jednej budove. Napokon to dopadlo tak, že som ďalších päť minút behal s mapou po ulici a náhodných okoloidúcich sa pýtal na tú ich cestu.
Potom sa k nám pridala aj Agnes s kamerou a tak sme mohli konečne začať aj filmovať rozhovory, či už v angličtine, nemčine či francúzštine. Otázky sa väčšinou odvíjali od vplyvu správ na zmenu správania sa ľudí k životnému prostrediu. Samozrejme, všetci triedia a recyklujú odpad, obmedzujú cestovanie autom, nepľujú na zem a nevodia psov do predajne.
Akurát jeden chlapík, ktorého auto som stopol priamo na ulici, nám veľmi ochotne začal vysvetľovať, koľko všetko stojí peňazí a prečo sa mu neoplatí napríklad hybridné auto.
Z čerstvého vzduchu sme sa vrátili opäť do klimatizovanej miestnosti a pustili sa do strihania videa. Chvíľu si zastrihal každý, no do finišu sa pustil Jakob a napokon z toho vyšlo video, ktoré na záverečnej prezentácii zožalo najväčší potlesk.
Keď sa tam na zlomok sekundy objavila aj moja grimasa (ksichtili sme sa tam vtedy podľa scenára všetci!), okolo mňa sediaci do mňa šťuchli: "aha, to si Ty!", takže sa tam asi podobám. Sa potom nezľaknite!
