Zrejme tým, že si spomeniem, ako som sa pred pár rokmi dočítal v akejsi historickej knižke o Karlsruhe o jednej ironicky tragickej udalosti, ktorá sa tu odohrala počas prvej svetovej vojny.
Karlsruhe je dnes prihraničným mestom, ale pred prvou svetovou vojnou patrilo územie Alsaska Nemecku, takže nemecko-francúzska hranica prebiehala pohorím Vogéz niekoľko desiatok kilometrov západnejšie. Mesto sa v tom období tešilo priemyselnému rozvoju a rozrastalo sa predovšetkým smerom na juh, keďže jeho severnú hranicu tvoril zámok s priľahlým parkom.
Železničná trať a stanica z roku 1843 sa tým pádom ocitli v strede úplne rovinatého mesta, rozdeľujúc ho na dve polovice, ktoré bolo možné spojiť len mostami ponad trať. Na prelome storočí preto mesto rozhodlo posunúť železnicu asi o kilometer južnejšie. Slávnostné otvorenie novej stanice v roku 1913 síce skončilo fiaskom a niekoľkohodinovým meškaním vlakov, no do začiatku vojny o rok neskôr už nová trať fungovala bez problémov. Pôvodné koľajnice boli vytrhané a uvoľnený priestor mohol slúžiť na rôzne mestské mecheche.
Vojna sa spočiatku Karlsruhe veľmi netýkala. Nemecké vojská úspešne tiahli na západ a v meste okrem zvýšenej dopravy smerom na front nebolo cítiť žiadne akútne nebezpečenstvo. V roku 1915 síce uskutočnilo francúzske letectvo prvý nálet na mesto, no niekoľko obetí a pár ľahko poškodených domov nevystrašilo obyvateľstvo a to sa dokonca zvedavo vyhrnulo do ulíc a na strechy domov, aby mohlo na vlastné oči sledovať ďalšie bombardovanie o rok neskôr, v júni 1916.
Na voľnom priestranstve po bývalej železnici stálo v to popoludnie šapitó cirkusu Hagenbeck. Klaun robil šaškarády a padal zo stoličky, čo bubeník v orchestri zakaždým doprevádzal mohutným úderom.
Cieľ francúzskych pilotov bol jasný: zničiť železničnú stanicu a tým pádom paralyzovať armádne dodávky na front.
Klaun opäť padol zo stoličky, no bubeníkov úder v tom okamihu prehlušilo čosi silnejšie. Klaun sa už nezdvihol.
Na druhý deň premávali vlaky tak ako predtým. Mesto čakalo vyše stodvadsať pohrebov, z toho viac ako polovica detských.
Obávam sa, že tá moja šesťročná cykloturistická mapa južného Schwarzwaldu tiež už nie je najaktuálnejšia...
