Čechoslováci za hranicami: Prečo a ako vznikajú komunity

"Každý mladý človek by mal emigrovať aspoň na dva roky." Túto frázu som si vzal k srdcu, keď som v devätnástich odchádzal z Bratislavy na štúdia do francúzskeho Lyonu. Dnes je z dvoch rokov už sedem a ja som na niekoľkých pôsobiskách počas štúdia mal možnosť spoznať ľudí pochádzajúcich zo všetkých kútov sveta. Medzi nimi aj mnohých narodených v Československu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)
Ľudí pochádzajúci z Československa možno nájsť všade. Len ich v tom dave rozoznať ...
Ľudí pochádzajúci z Československa možno nájsť všade. Len ich v tom dave rozoznať ... (zdroj: autor)

Je prirodzenou snahou ľudí v cudzom prostredí nájsť sebe podobných. Ak je to zložitejšie a zdĺhavejšie v zmysle záujmov a koníčkov, tak je to o to jednoduchšie a rýchlejšie v zmysle spoločného pôvodu a jazyka. Na ten svoj materinský má človek vždy lepšie ucho a ľahšie ho rozozná aj v rušnej spleti vravy ľudí z celého sveta.

Stovky, či tisícky kilometrov od rodnej hrudy je akosi normálne, že človek zareaguje na cudzí rozhovor poprepletaný zvukovými konštantami "ty kokso", na tričko s nápisom "My SME ich nevolili", na tabuľku na aute s vyškereným dvojkrížom na trojkopčeku, na PET fľašu Budišskej, či už len na primerane priblblý výraz v tvári.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ľudia majú tak vždy akosi bližšie k sebe a hoci by na bratislavskej ulici nemali zrejme najmenší dôvod na seba vôbec len pozrieť, tu majú hneď tisíc tém na rozhovor. Od vzájomného predstavenia si rodín do tretieho kolena, cez popis útrap pri vybavovaní si papierov kvôli vycestovaniu až po spoločné nadávanie na podivnosť miestnych obyvateľov, na chladnosť a nepôvab ich žien a celkovú nevhodnosť daného miesta k normálnemu životu.

Pokiaľ si takíto "emigranti" aspoň trochu navzájom sadnú, tak sú z nich už krajania a zakladatelia novej komunity. Malá kopa pýta viac a postupným zoznamovaním sa zložitých spletí známostí rastie aj jej vplyv a význam. Komunita je užitočná pre svojich členov. Dodáva im určitý pocit spolupatričnosti, oddeľuje ich od v istom zmysle menejcenného okolia.

SkryťVypnúť reklamu

V podaktorých prípadoch však môže uzavretosť a neprispôsobivosť členov niektorých komunít pôsobiť negatívne na svoje okolie a mesto ako také. Smutným príkladom sú niektoré arabské štvrte vo francúzskych mestách, či turecké, ruské, indické, čínske či iné "národnostné" komunity v niektorých nemeckých mestách. Po ilustrácie však netreba chodiť ďaleko, napokon neprispôsobivých "blavákov" je dosť aj v Bratislave.

Ideálnym prípadom teda je, ak sú jej členovia normálne integrovaní v spoločnosti a svoju komunitu využívajú len na spestrenie života. Ak sa nebránia vzťahom s miestnymi obyvateľmi a snažia sa prijať ich jazyk pre bežnú komunikáciu, nenadávajú na väčšinovú spoločnosť a plne rešpektujú miestne zvyklosti.

SkryťVypnúť reklamu

Pre niektorých môže byť motiváciou byť v komunite práve možnosť porozprávať sa v materinskom jazyku. Pre iného je to zas príležitosť využiť auto pre spoločnú cestu na rodnú hrudu. Hromadné sledovanie hokejového, či futbalového zápasu v televízii a akože "fandenie" národnej reprezentácii môže mať pre niekoho tiež svoje čaro, podobne ako skupinové gitarové seansy s folklórnym repertoárom. Tieto dôvody sú úzko späté s pôvodom a jazykom.

Organizovanie spoločenských akcií, ako sú výlety, párty, športové podujatia, či návštevy verejných kultúrnych mecheche sú však skôr viazané na konkrétne záujmy a nemusia byť spojené s pôvodom zúčastnených. Ak je však komunita schopná ich bez problémov organizovať, tak sa z nej stáva partia a vzťahy medzi jej členmi sa dostávaju na vyššiu úroveň.

SkryťVypnúť reklamu

Nesporným úspechom komunity založenej na spoločnej reči je, ak svoj jazyk dokáže ponúknuť ďalej. Napríklad ak sa do takejto československej komunity môžu dostať miestni obyvatelia, ktorí majú záujem sa naučiť či zdokonaliť v češtine či v slovenčine a to dokonca bez potreby vycestovať do vzdialenej krajiny. Stačí im zúčastňovať sa spoločných akcií, na ktorých každý obvykle rozpráva svojim jazykom a prípadne sa pýtať na problémy s niektorými gramatickými javmi či neznámymi slovíčkami.

Existencia komunít založených na pôvode a jazyku môže byť užitočná pre emigrantov-začiatočníkov. Ak sa niekto chystá vycestovať do nejakej zahraničnej oblasti a dokáže sa vďaka organizovanosti komunity o nej niečo dozvedieť napríklad z jej webovej stránky, tak okamžite získava vyššiu šancu na úspech pri začleňovaní sa do nového prostredia.

Ľudia znalí miestnych pomerov dokážu lepšie poradiť pri zháňaní ubytovania, práce, či vybavovaní bežných administratívnych záležitostí. Komunita sa poteší novému prírastku a uľahčí príšelcovi vstúpiť no nového života pravou nohou. Ten sa často z vďaky stáva jej aktívnym členom a pomáha ďalej. Z komunity sa tak stáva zložito poprepájaná mafia.

Schopnosť organizovať sa v komunite však musí stáť na pevných základoch spoľahlivej komunikácie medzi jej jednotlivými členmi. O tom však až v nasledujúcej časti o československých komunitách v zahraničí.

Miroslav Šedivý

Miroslav Šedivý

Bloger 
  • Počet článkov:  404
  •  | 
  • Páči sa:  7x

...večný mládežník, samouk, cestovateľ, začiatočník a špekulant... bratislavčan ročník 1979, toho času v bádenskom Karlsruhe Zoznam autorových rubrík:  Haló, tu KarlsruheTúlavý bicykelS batohom cez horyS batohom po EurópeZačiatky bývajú ťažkéVeršotepcove návodyKoľko rečí viešThink globallyHrnček varSlovensko.comMalý princŠaškové počmáraníVšetko dobré

Prémioví blogeri

Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

767 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,086 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu