V Karlsruhe je triedenie odpadu pomerne dobre zakorenené medzi verejnosťou. Pred každým domom sú tri typy kontajnerov: na bioodpad, druhotné suroviny a zvyšok. Centrálnejšie sú umiestnené kontajnery na tri farebné sklá, použité batérie a staré odevy a obuv.
Na internáte sme tiež mali tri koše. Nad nimi visel dlhočizný zoznam odpadkov od výmyslu sveta, pri každom farebný emblém, do ktorého koša taký odpad patrí. Banánová šupka do bio, prázdna konzerva do zberných surovín, ohryzok z hrušky bol považovaný za ohryzok z jablka, čiže opäť do bio.
Niektorí spolubývajúci, ktorí sa len ťažko orientovali v nemeckom jazyku a zoznam bol pre nich španielskou či nemeckou dedinou, často chodili za mnou s rôznymi komplikovanými odpadmi, ako napríklad nedojedeným jogurtom, rozbitými nástennými hodinami, starou dušou z bicykla, použitým prezervatívom, vybitými batériami či deravými ponožkami, aby som im poradil, do ktorého koša ich majú vyhodiť.
Časom som ich naučil jednoduché pravidlo. Všetko, čo smrdí, ide do bio. Všetko, na čom je emblém zeleného bodu "Der grüne Punkt" do druhotných surovín a sklené fľaše si majú odnášať do kontajneru za internátom sami. Až neskôr som letmým pohľadom do košov zistil, že každý máme úplne iné kritéria pre smrad.
Internátne obdobie mám už za sebou, všetci susedia sa starajú o svoj odpad sami. Priestor okolo kontajnerov máme na ulici celkom čistý. Tak je to po celý rok, či smetiari štrajkujú alebo nie. Teda až na dve krátke obdobia. Sperrmüll mení čisté ulice na smetiská.
Mesto vypracovalo kalendár, podľa ktorého sa na každej ulici dvakrát do roka koná veľké upratovanie. Pekne postupne, na každého príde rad. Všetko, čo nie je bežný odpad, čo má aspoň minimálnu zostatkovú hodnotu a čo sa majiteľovi nechce predávať na inzerát či na blšom trhu, skladujú ľudia doma až do daného termínu, kedy to všetko povynášajú z bytov, pivníc a garáží priamo na chodník.
Nemecké slovíčko "sperren" znamená zablokovať, zakázať, uzatvoriť. "Müll" je zas výraz pre odpad. Starý nábytok, elektronika, záhradné vybavenie, riady, koberce, okná, dvere, záchodové misy, hračky, knihy, časopisy, bicykle... to všetko a oveľa viac sa odrazu objaví na uliciach hneď vedľa zaparkovaných áut.
Najmä v prípade bicyklov je treba sa mať na pozore, aby človek neodložil svoj síce ošarpaný ale stále funkčný bicykel blízko takejto skládky. Aby neprišlo k omylu.
Akonáhle sa objavia prvé skládky, už do ulíc vyrážajú takzvaní zberači, ktorí sa usilovne prehrabávajú v hromadách nepotrebných vecí a hľadajú, "čo by sa im tak hodilo". Vybavení taškami, či dokonca malými prívesnými vozíkmi za bicyklami rozširujú neporiadok po celom chodníku.
Pod rúškom tmy sa objavujú prvé dodávky. Vodiči s pomocníkmi do nich nakladajú na prvý pohľad úplne zbytočné veci. V nedeľu ich uvidíme na blšáku ako ich predávajú za viac než symbolickú cenu.
Na druhý či tretí deň prídu smetiari, naložia všetko, čo zostalo, pozametajú chodníky a klišé o čistých nemeckých mestách môže platiť ďalších šesť mesiacov...
