Priznám sa, že hoci bol môj tohtoročný prvý január naplnený pohodovou atmosférou, príjemnými prekvapeniami, veľmi milými ľuďmi a dobrým jedlom, radšej si takýto deň doprajem len raz za čas.
Začínať každý nový deň úderom polnoci s pohárom sektu v ruke a popriať si všetko najlepšie do nového dňa? Stepovať na snehu v záhrade a sledovať, ako susedia vystreľujú do vzduchu celodenné úspory?
Do tretej ráno hrať "Človeče, nezlob se" so štyrmi mládežníkmi a neuveriteľne vitálnou 93-ročnou babičkou, ktorá sprevádza každé vyhodenie uštipačnými poznámkami?
Mačke domácich pošepnúť do ucha, že si ju vezmem ako vankúš pod hlavu a potom zababušený v spacáku potmehúdsky sledovať, ako sa chúďatko na gauči vedľa mňa zježené trasie a celú noc oka nezažmúri?
O deviatej sa prebudiť do krásneho dňa, dať si osviežujúcu sprchu, zahryznúť sa do novoročného praclíku a pokračovať vo večernej konverzácii?
Až okolo desiatej začať dostávať na mobil novoročné pozdravy, hoci som po polnoci vôbec žiadne nepísal, keďže siete boli tak či tak preťažené?
Ísť sa poprechádzať po malebnom stredovekom mestečku nad riekou Neckar, dozvedieť sa niečo o jeho histórii a súčasnosti, vyliezť na mestskú vežu postavenú Barbarossom, či spontánne pozdraviť tých pár ľudí na ulici?
Dať si šálku čaju, pomôcť upiecť čerstvé Muffins s utopeným bonbónom "Mon Chéri" a zalistovať si v rodinnom albume?
Porozdávať všetkým prítomným kaprie šupiny, vysvetliť im celú tu rozprávku okolo nich a s úsmevom sledovať, ako rýchlo si ich strkajú do peňaženiek, pretože takým milým historkám súvisiacim s peniazmi rád verí každý, nech pochádza odkiaľkoľvek?
Rozlúčiť sa so všetkými a takmer dve hodiny si v električke uháňajúcej krížom cez bádenske Toskánsko čítať knihu od Anny Gavalda "Chcel by som, aby ma niekto niekde čakal" v originálnom znení?
Čo však z toho, keď som celý deň nevidel vôbec nikoho z rodiny a takmer nikoho z blízkych a známych?
Čo však z toho, keď som sa večer vrátil do prázdneho bytu, kde som nemal ani kúsok chleba?
Čo však z toho, keď som celý deň nepočul štebot vtákov, necítil hrejivé slnko, nedýchal morský vzduch a nekráčal bosý po pokosenom trávniku?
Čo však z toho, keď som celý deň nebol ani v práci, ani v škole, nezarobil ani na slanú vodu a nepomohol svojmu odbornému vzdelaniu?
Čo však z toho, keď som celý deň nedržal v ruke volant auta ani riadidlá bicykla, nepozeral sa na svet z okienka lietadla a nestál s ruksakom pri ceste so zdvihnutým palcom?
Čo však z toho, keď som sa za celý deň nikomu nehral vo vlasoch a nešepkal do ucha hrejivé slová?
Ako na Nový rok, tak po celý rok? Myslím, že bude lepšie, ak tie ostatné dni roku 2006 budú aspoň v niečom odlišné od toho prvého.
