Na geografickej mape strednej Európy je pomerne náročné presne načrtnúť súčasné hranice jednotlivých krajín. Alpy a Karpaty sa tiahnu krížom cez viaceré krajiny a nikde netvoria jednoznačnú prirodzenú hranicu. Výnimkou je pás Šumavy, Krušných hor a Krkonoš, ktoré z troch strán obkolesujú súčasnú Českú republiku.
Je jasné, že najvyšším horstvom strednej Európy sú Alpy, no ťažko určiť od oka, či ten najvyšší vrch leží vo Francúzsku, Taliansku či Švajčiarsku. Stačí si však na túto mapu dokresliť hranice a už sa môže zvedavý čitateľ pustiť do hľadania najvyšších kopcov v jednotlivých krajinách.
Takto nejako sa do toho pred takmer desiatimi rokmi pustili aj geografi z istého oxfordského vydavateľstva. V každej krajine na svete hľadali jej najvyšší vrch. Dnes možno vidieť túto mapu napríklad v prízemí brnianskeho obchodného domu TESCO.
Až na niekoľko sopiek sú vrchy nemenné. Hranice štátov sa však počas storočí menili veľmi často. Takže len za uplynulých dvadsať rokov sa do zoznamu najvyšších vrchov krajín dostali česká Sněžka, ukrajinská Goverla, macedónsky Korab, či tristometrový litovský Juozapines. Vypadol však z neho napríklad východonemecký Fichtelberg, ktorého predčil o tisícsedemsto metrov vyšší alpský juhonemecký Zugspitze.
Podľa tejto mapy je však v Českej republike najvyšším vrchom nie Sněžka, lež o vyše sto metrov nižší Praděd. Na Slovensku sú vyznačené Rysy. O Gerlachu, ktorý má o vyše stopäťdesiat metrov viac, nikde ani zmienka. Až neskôr som si uvedomil, že Rysy, ako hraničný bod medzi Slovenskom a Poľskom, sú najvyšším vrchom práve v Poľsku. Tak si možno autori povedali, že ak taká rozsiahla krajina, akou je Poľsko, má najvyšší bod práve tu, tak na menšie Slovensko sa vyšší kopec už nevmestí.
Možno sa autori pri Slovensku pomýlili podobne ako pri Českej republike, možno pre niektoré relatívne menšie krajiny nechceli uvádzať žiadne údaje. Ja to pokladám za číru zaujímavosť. Nadávať vydavateľom, či dokonca vypúšťať hlášky typu "Tí ... Angličania ani neovládajú geografiu" prenechám tým jednotlivcom, čo sú týmto typom národnej hrdosti zaťažení viac, ako je zdravé.
Hľadať najvyšší bod podľa hraníc krajiny je svojím spôsobom zaujímavý geografický problém, ktorý, ako vidno, nemusí byť vždy celkom jednoduchý. No zároveň je celkom dobrým príkladom toho, ako málo majú spoločné umelé hranice krajín a príroda.
