Knielingen je pôvodná dedina ležiaca na brehu Rýna, ktorá sa medzičasom stala západným predmestím oveľa mladšieho Karlsruhe. Bežne ňou prefrčím na bicykli pri túrach do Falcka a Alsaska, no tentokrát som sa v nej zastavil a to na celý víkend. V polovici júla sa tu totiž konalo tradičné mecheche spojené s pretekmi zábavných plavidiel. Knielinger Spassbootrennen.
Na dvoch uliciach pozdĺž riečky Alb tu v sobotu predpoludním vyrástlo niekoľko desiatok stánkov s občerstvením a krátko po dvanástej sa do ulice vydala aj kapela v rezkom pochode od školského dvora až ku pódiu.
Na pódiu pod európskou vlajkou a erbom mestskej časti už čakal súdok piva, pivovarnícka zástera, drevené kladivo a plno pohárov.
Bol skutočne horúci júlový deň. Chvíľu rozprával zástupca mestskej časti, potom chvíľu primátor Karlsruhe. Všetci pozorne počúvali, len Šedivý sa zas hral s fotoaparátom.
Toto bol ten okamih, na ktorý všetci čakali. Primátor úspešne narazil sud a pustil sa do čapovania.
Vtedy ku mne pristúpil jeden z organizátorov, ktorému neušlo, že som tam bol prakticky jediný s fotoaparátom, čo všetko fotil. Navliekol ma do organizátorského trička, ukázal, do ktorého stánku mám celý víkend chodiť na pivo, a do ruky mi strčil vizitku, aby som im potom poslal všetky fotky. Čo som mal robiť? V tričku som sa síce potil ešte viac ako v košeli, no fotky som prisľúbil.
Keďže pred pódiom sa to už vyprázdňovalo a okrem starého pána, ktorý si neustále prikrýval pohár piva servítkou, aby mu doň niečo nepadlo, ma tam už nič neinšpirovalo, vydal som sa radšej k riečke, pri ktorej sa už chystali nevšedné plavidlá.
Pravidlá súťaže boli jednoduché. Čokoľvek, čo nebolo skutočnou loďou a bolo vedené aspoň dvojčlennou posádkou, malo prekonať asi polkilometrovú vzdialenosť od mosta k mostu.
Tu pri štarte budujú chalani pontón pre komentátora a fotografa.
A tu už privážajú prvé plavidlá. Plávať bude labuť, nie auto. Aj keď niečo autoidné som tam neskôr vo vode videl.
Niektoré plavidlá boli malé, akurát tak pre dve čučoriedky-zmrzlinárky. Teplomer ukazoval cez tridsať stupňov, no zmrzlina sa im netopila.
Iné plavidlá boli oveľa väčšie, vyžadujúce stabilný podvozok.
Podaktoré sa niesli v duchu suverénneho návratu karlsruháckeho futbalového mužstva do Bundesligy.
Iné oslavovali využitie biologických zdrojov energie. Kto ráno poctivo slaninku jedol, ten mohol priložiť ruku k dielu. Ja som tam však väčšinou len usilovne zavadzal a fotil, čo sa hýbalo.
Až nejaká loď pôjde ku dnu, tak máme v Karlsruhe nové vodné palmy.
Chlapík sa usmieva. Má aj prečo. Tri sekundy pred týmto záberom som zabránil, aby mal okrem oka zafačovanú aj hlavu. Ten chlapík v pozadí si totiž pri prechádzaní neuvedomil, pokiaľ mu siaha brvno.
Knielingenský kostol z pätnásteho storočia sa ocitol na vode, pričom na jeho streche pokrytej solárnymi panelmi bol veľký rýmovaný nápis: "Je to predsa jasné, na kostol patrí solár." Hmmm, v nemčine sa to rýmuje teda lepšie.
Okolo kostola sa porozostavali snehuliaci, dedmrázovia, lyžiari v plavkách a iné zimné bytosti. Tak vraj ak to s globálnym otepľovaním pôjde takto naďalej, tak takto nejako budú vyzerať Vianoce v Knielingene v roku 2050.
Medzitým som sa presunul na štart. Labuť naozaj priletela z Labutieho jazera, dokonca aj s dvoma baleťákmi. Kým jeden držal rovnováhu, druhý ho vo vode tlačil. Občas sa v riečke našli aj hlbšie miesta, tak tam labuť zospodu už len bezradne trepotala chlpatými nožičkami.
Mosty boli zákerne nízke. Ono v Albe aj tak síce obvykle nič nepláva, navyše súťažiaci s tým počítali a tak zatiaľčo niektorí len skrčili hlavu medzi ramená, na kostolnom plavidle museli dočasne skloniť vežu, aby o ňu cestou neprišli.
Čučoriedkové zmrzlinárky mali dobrú náladu, pretože do topánok im ešte nezačalo tiecť, ani roztopená zmrzlina, ani voda z rieky.
Ďalšie plavidlo s alternatívnym pohonom. Síce mašinistovi cestou plavidlo párkrát ušlo, no napokon tiež šťastlivo dorazili do cieľa.
Miestna základná škola: pani učiteľky kormidlujú, deti nastrkané v smetiakoch sa vzájomne ostrekujú vodou, dievčina vzadu pro forma špliecha plutvami a dvojica chlapíkov v neopréne nenápadne posúva plavidlo dopredu.
Kuchári v horúcom kotli neboli sami. V horúcom kotli sme v ten deň boli všetci.
Opustil som štartovné mólo a prešiel okolo stoviek ľudí močiacich si nohy v riečke a sledujúcich nevšedné divadlo až k cieľovému mostu.
Tu je sľúbené auto s pohodom predného, ako aj zadného nárazníka. Chlapec s helmou síce sedí na bicykli, ktorým je poháňané koleso s lopatkami vzadu, no to slúžilo akurát tak na priebežné ošpliechavanie a osviežovanie chlapca, ktorý plával vzadu a tlačil vozidlo pred sebou.
Keď robia dvaja to isté, nie je to to isté. A štyria na sebe nezávisle pádlujúci futbaloví fanúšikovia nemeckého a argentínskeho tímu v tom majú už úplný chaos. Ale čo je najdôležitejšie, neprevrhli sa.
A toto je môj morálny víťaz spĺňajúci podmienky súťaže. Dievčatko si jednou rukou držalo nos, zatiaľčo druhou držalo premočený a zhužvaný papier so štartovným číslom.
A je tu smetná základná škola. Dievča neúnavne švácajúce plutvami sa medzitým objavilo na prove, takže do cieľa vlastne nacúvali.
A túto parnú lokomotívu som na štarte nikde nevidel. Toto bolo jednoznačne najväčšie plavidlo a tak sa nečudujem, ak tí dvaja popoťahovači vo vode boli od námahy prepotení do nitky.
Čas sa síce meral u každého plavidla, no keďže štartovali s jedno a viacminútovými prestávkami, nebolo divácky jasné, kto bol najrýchlejší. Cestou síce došlo k niekoľkým stretom plavidiel, vzájomným zakliesneniam sa a poslaním súpera do húštin na brehu, no myslím, že napokon všetci dorazili do cieľa bez nehôd. Akékoľvek prevrátenie ktoréhokoľvek plavidla by totiž asi najskôr znamenalo jeho bezprostredné zničenie.
Diplomy však dostali všetci. Už len za tie nápady by si zaslúžili pochvaly.
Čo bude s plavidlami? O pár hodín neskôr cestou domov som ich pár objavil pod nasledujúcim mostom. A zas som došiel na to, že napríklad to s tými veľmi pekne popísanými komínmi som predtým nezbadal. Alebo žeby to bola zas narážka na najväčšiu nemeckú rafinériu "MineralölRaffinerie Oberrhein", ktorá sa nachádza len pár kilometrov odtiaľto?
V nedeľu ráno som sa tu opäť vyskytol, tentokrát na raňajkách pri pohári sektu a klasickej hudbe. Ale to je už iná Geschichte.
