Zima vie byť krásna i bez snehu. Hoci príroda vyzerá ako zo starého čiernobieleho filmu, potvrdzuje pravidlo, že i v jednoduchosti je krása.

Keď z kopca odrežú, každý rok plače za chýbajúcou časťou.
Za kvetmi, ktoré tam mohli rásť, za tajomstvami, ktoré sa mohli ukrývať pod opadaným lístím...

Hrmotajúcim mašinkám vietor kontruje na nádhernom prírodnom organe. Počujete?

Aj potok sa skrýva pred zimou. Počká do jari...

Aj tu vzniká organ. Možno už teraz je nádherný a veľký a vietor si nevie vybrať,
na ktorom si zahrá.


Zato táto voda duní basmi, že by zobudila i medveďa. Keby sa v jej blízkosti nejaký uložil.

Ľadový vodopád s jemným popraškom.
Zima je láskavá, i obyčajného potoka vie urobiť krásavca.
Fotografie: JS