Narodená v znamení Váh... Zoznam autorových rubrík: Bratislava *moja láska*, Túlavé *topánky*, Cestujeme *kade-tade*, Ako živá *voda*, Poviedka *na nedeľu*, Moje *lásky*, Takí *sme*
Predstavte si, že vám jedno popoludnie zavolá milá slečna a ponúkne vám - úplne zadarmo - skvelé žiletky pre vás a vašu manželku (ak ste muž) alebo pre vás a vášho manžela (ak ste žena). K ničomu sa, samozrejme, nezaväzujete a jediné, čo musíte, je zaplatiť za každý balíček poštovné a balné 4,95 €. Odolali by ste? Ja áno, ale koľkí nie?
Som tak trochu konzerva. Mobil síce používam už roky, ale okrem smajlíkov nepoužívam žiadne grify na zjednodušenie komunikácie cez textové správy. Som schopná celú SMS zaplniť zloženým súvetím, vzorne používam čiarky, nešetrím miestom a neodeľujem slová namiesto medzier veľkými písmenami. Neviem, čo znamená ROFL a "xixi" ma vytáča do bezvedomia...
V uliciach Bratislavy to boli donedávna príslušníci mestskej polície. Policajný zbor SR na to zrejme nemá dostatok ľudí a dobrovoľníci z radov nás, občanov, ktorí by aj mali takú možnosť, sú na tom rovnako ako príslušníci obecných polícií.
Tati, našiel som mobil, čo s ním mám urobiť? Volal som na jedno číslo, ale nikto mi to nedvíhal, rieši chlapec problém, čo s nájdeným telefónom. Či ho doniesť domov a vypátrať majiteľa, alebo ho radšej zaniesť na políciu.
Dobročinný spam - tak som si sama pre seba nazvala zásielky, ktoré sa pravidelne niekoľko týždňov pred Vianocami a Veľkou nocou objavujú v našej schránke.
Srdce vám zaplesá, keď sa prejdete stredočeským mestečkom Příbram. Tam vrchnosť nedovolí búrať priemyselné stavby a budovať namiesto nich výškové stavby pohádzané po meste len tak - náhodou. Aj tam to kedysi boli len obyčajné strojovne, sklady a administratívne budovy. Dnes sú pýchou mesta...
Nadávanie na policajtov (a vôbec na autority, ktoré majú za úlohu dohliadať nad dodržiavaním predpisov a ich nedodržanie určitým spôsobom sankcionovať) je národným športom. Niet divu. Verejnosť vie o každom prešľape, o každej nezákonnej činnosti policajtov. Je to tak správne, ale žiaľ, verejnosť si urobí podľa toho názor na všetkých. Potom sa v internetových diskusiách spomína pár slušných policajtov. Omyl, tých je väčšina. Ale o tých sa nehovorí. Dnes zahynul policajt pri výkone svojho povolania. Zbytočná smrť človeka, ktorý raz, keď si vybral toto povolanie (áno - povolanie), prisahal, že právo a verejný poriadok bude chrániť i s nasadením vlastného života. Doslovne. A každý jeden z nich o sebe číta, aký je neschopný, že nič iné by robiť nevedel a ... veď viete.
Rána, ospevované básnikmi, zvečnené maliarmi, opísané spisovateľmi. Romantické, nádherné... Našťastie ich básnici, maliari ani spisovatelia nezažívali v Petržalke. Svet by bol chudobnejší o mnoho nádherných diel...
Okuliarový starovek Hovorí sa, že už storočie pred naším letopočtom používali rímski cisári na zlepšenie zraku brúsené smaragdy. Zrejme ich používali skôr ako filter na ochranu pred slnečným žiarením ako na korekciu zraku, ale akýsi náznak ďalekej okuliarovej histórie tu je.
Mama dostala odpoveď na svoju žiadosť o výklad nového zákona o koncesionárskych poplatkoch. Po prečítaní listu mi napadla taká asociáca z Černých baronov - Kefalín, čo si predstavujete pod slovom absurdný? - Odpoveď by dnes znela: - Slovenské koncesionárske poplatky...
Motoristi to poznajú - aspoň raz ročne so svojím autom absolvujú ročnú prehliadku vozidla, ktorú familiárne nazývajú garančka. Môj manžel chodieva na garančku s naším vianočným darčekom vždy tesne pred Vianocami. A vďaka tomu dnes zažil nepríjemné prekvapenie.
Demografi, mladé ženy, budujúce kariéru, ekonómovia. Všetci títo ľudia vedia odpovedať na otázku, prečo deti, narodené v 70. rokoch minulého storočia ešte nemajú deti. Treba ťahať ekonomiku, budovať si kariéru a zabezpečiť sa do budúcnosti. Kto si rok, dva nebol zarobiť v zahraničí, ten ani nie je plnohodnotný človek. Nájsť trvalého partnera nie je jednoduché, veď ktorý tridsiatnik sa prispôsobí ďalšiemu tridsiatnikovi? Chýbajú zariadenia, do ktorých by si mamy odložili svoje ratolesti, kým budujú hospodársky zázrak.
Nedávno som sa Tomáša, nášho vrchného blogšéfa opýtala, čo chystá k tretiemu výročiu. Odpovedal mi: A čo tak sami vymyslieť niečo? Veď už ste veľkí! :) Má pravdu, sme už veľkí, poniektorí trojroční, poniektorí trošku mladší blogeri. A poriadny bloger predsa nemá problém napísať pár riadkov k výročiu.
Staré veci sú ako odkaz, ktorý necháva spoločnosť pre budúce generácie. Občas niekto pri stavbe či oprave niečoho významného odloží do truhličky pár vecí, charakterizujúcich dobu. A občas ich niekto pri stavbe alebo oprave niečoho významného nájde. No občas ani nepotrebujete nič významné stavať ani opravovať. Staré veci máme doma, u babičky na povale, tie kvalitné, pýchu anonymného majstra, čo ich vyrobil, ešte dodnes používame.
Mám doma spomienku na časy, keď počítač bol obrovským kolosom. Keď neexistoval internet a ľudia si písali listy. Z kancelárií úradníkov sa neozývalo tiché ťukotanie do klávesnice, ale riadne buchotanie do kláves písacieho stroja. Každá chyba znamenala prepísanie celej strany, kto chcel mať viac výtlačkov, musel si starostlivo vložiť medzi papiere kopirák. A hlavne musel dávať pozor, aby ho nezaložil naopak. Starý dobrý písací stroj.
Veľkolepé akcie dnes sprevádzajú otvorenie všetkých významnejších dopravných stavieb. No na Slovensku máme nádherné železnično-dopravné stavby, ktoré nikdy neboli s pompou otvorené a dokonca ani nikdy neslúžili svojmu účelu. Desaťročia sa na ne zabúda a o ich histórii sa len občas objaví slovko-dve vo virtuálnej sieti. Takými stavbami sú i Gemerské spojky - železnica, ktorá vlastne nikdy neexistovala.
Daňový úrad ma vyzval, aby som ja, daňový subjekt, zaplatila v náhradnej lehote od doručenia výzvy časť dane, lebo ak ju neuhradím, správca dane prikročí k jej vymáhaniu. Suma 5,- Sk spôsobila najprv pobavenie. Potom som si uvedomila, čo všetko na tých mizerných piatich korunách záviselo a bolo mi do plaču.
Písanému písmu hrozí zánik. Koľko storočí ľudstvu trvalo, kým sa od jednoduchej kresby dostalo ku klinovému písmu, hieroglyfom a od nich k dnešnej podobe písaného písma? Nádherné čínske a japonské znaky, úhľadná azbuka, naša latinka, znaky gréckej, arabskej či hebrejskej abecedy majú rozmanité tvary, keď sú písané našimi rukami. To všetko by mal nahradiť sterilný výstup z tlačiarne?
V predslove k V. vydaniu v r. 1943 sme prejavili nádej, že ťažké vojnové časy čoskoro pominú a navrátime sa do normálnejších čias, v ktorých nebude treba našim gazdinkám pri úprave jedál toľko prizerať k istým vojnovým nedostatkom.Žiaľ, ešte vždy zúri neľútostná vojnová víchrica a preto pripojujeme i do tohto vydania stať Vojnová kuchyňa, kt(nečitateľný text) z praxe niektoré dobré rady s ohľadom na úsporu masti, cukru atď... ... To je časť pripomienky k VI. vydaniu Slovenskej ľudovej kuchárky pre každý stôl z roku 1944. Obľúbená kuchárska kniha slovenských kuchárok vychádzala každý rok. Moja knižka je z januára roku 1947, bola vydaná už, vďaka Bohu v mierových časoch.
Kto chlieb a soľ ctí, ten neklame, hovorí slovenské príslovie. Čerstvý peceň voňavého chleba a plná soľnička, to sú veci, s ktorými vítame v našej krajine každú vzácnu návštevu. Dievčatá v krojoch sú neodmysliteľnou súčasťou uvítacieho ceremoniálu, keď našu krajinu navštevujú prezidenti, kráľovné a ďalšie vysokopostavené osobnosti politického a spoločenského života. Ponúknuť vzácnu návštevu chlebom a soľou je pradávny zvyk, ktorým si uctievame príchodzieho. Sprievod návštevy vie o našom zvyku vopred a zatiaľ sa každý nechal rád privítať po našom - chlebom a soľou. S výnimkou Georgea W. Busha, 43. prezidenta USA...
