Narodená v znamení Váh... Zoznam autorových rubrík: Bratislava *moja láska*, Túlavé *topánky*, Cestujeme *kade-tade*, Ako živá *voda*, Poviedka *na nedeľu*, Moje *lásky*, Takí *sme*
Dôverne známy pocit - vybaliť novú knižku z darčekového papiera, prelistovať ju len tak, na zoznámenie - ahoj, ja som Andrea a Ty si moja nová kniha - a potajomky si k nej privoňať, lebo tak ako ľudia aj knihy mi musia voňať. Tak tento pocit som zažívala aj na Vianoce, keď som si z vianočného papiera vybalila pokračovanie Draculu.
Ochrankyne vied a umení. Dcéry boha Dia. Od ktorej by ste chceli dostať bozk?
Len teraz, nedávno. Bol presne taký, akého si ho pamätám z detstva.
V našej rodine sa plnia vianočné priania. Ocko si pod stromčekom našiel gramofón, po ktorom túžil. Po šesťdesiatke ho schvátila nostalgia, tak si chcel púšťať staré elpíčka.
Snaha rodiča vychovať zo svojich detí poriadnych ľudí občas narazí na prekážku. Dostať na šikmú plochu je jednoduchšie, ako si viete predstaviť. Stačí málo...
Mám rada tie chvíle, keď s niekým, kto je mojím (takmer) rovesníkom, spomíname. V takých chvílach mám pocit, že som od mala vyrastala s mojou najlepšou priateľkou, hoci som ju spoznala až na strednej škole. Alebo s manželom, s ktorým som sa zoznámila už takmer dospelá. Spomíname na miesta, ktoré mali pre nás, deti, osobitné čaro a dnes už možno ani neexistujú. Alebo sú dnes úplne tuctovými. Na spoločné zážitky, na spoločné obľúbené filmy či seriály, o ktorých mám pocit, že zmizli z povrchu zemského.
Televízne stanice pre deti sa pomaličky vracajú ku klasickým rozprávkam. Veľmi pomaličky, ale predsa. Nie príliš výchovní (ale o to obľúbenejší) ajeťáci dostali s návratom na televíznu obrazovku nové mená, podobné je to aj s poľskou kreslenou rozprávkou o psíkovi, ktorého si pamätám ako Rexíka. Po vzore našich západných susedov začíname nachádzať v ponuke DVD-čiek pre deti Maťka a Kubka či dokonca Bambuľku. A poľskí huncúti Lolek a Bolek majú aspoň svoje vlastné knižky. Ale kam sa stratil Macko Uško?
Obchody už lákajú vianočnou výzdobou, poniektorí začali pomaličky nakupovať vianočné darčeky, vianočné dovolenky sú už naplánované, televízie už majú isto pripravený dokonalý vianočný program. Keď sa všetci takto pekne pripravujú na zimné obdobie, pridám sa i ja, i keď tak trošku po svojom.
Keď v roku 1956 pán Zděněk Miller, český maliar, ilustrátor a režisér animovaných filmov (nar. 1921) nakreslil krtka s modrými nohavicami, isto netušil, že milá postavička sa stane symbolom detstva niekoľkých generácií.
Vyrastala som s Annou. Zoznámila som sa s ňou, keď mala jedenásť. Ja som mohla mať tiež asi toľko. Anna bola veľmi urečnené dievčatko (to sme mali spoločné...) s ryšavými vlasmi a pehami na drobnom nose. A bola sirota. Určite ju poznáte.
Tri prasiatka je rozprávka, ktorú pozná každé malé dieťa. Ale divadelné predstavenie, ktoré pre deti pripravilo divadlo Aréna, aj tak stálo za návštevu.
O siedmej večer bývalo vyľudnené sídlisko. Všetky deti, áno, aj tie veľké, bežali domov pozerať večerníček. Keď sa niekto pozabudol, z okien paneláku sa ozývalo: „Kaaatkaaa (Feerkooo, Jaaankoo...), večerníííčeeek!“
Hrubánsku knihu o troch, či vlastne štyroch mušketieroch, ktorú si pamätám z ranej mladosti, za 185 slovenských korún! Keď som sa dozvedela, že vychádza tesne po Vianociach, tešila som sa ako malá. Verte tomu, že som si ju kúpila a hneď som ju zhltla na jeden dúšok, akoby som ju v živote nečítala.
