Bábkové divadlá boli v minulosti neodeliteľnou súčasťou komediantských vystúpení či hodov, bábkovým divadlom sa zabávali i deti v lepších rodinách. Malé divadielka, poskladané v kufri, ručne vyrobené a vymaľované kulisy, rozprávkové postavičky od výmyslu sveta bavili okoloidúcich dospelákov i deti. Veď i teraz býva najväčšou atrakciou predvianočných bratislavských ulíc bábkoherec s rozšafným bábkovým klavíristom, ktorý púli oči na deti a platiacim divákom vyplazuje jazyk.
V 18. a 19. storočí hrávali divadlo najmä maďarskí a nemeckí bábkari, zriedkavo prišli do Bratislavy hrať i bábkari z Moravy. Papierové bábky boli populárne medzi bohatými mešťanmi a intelektuálmi. "Na stálo" túto zábavu do Bratislavy priniesli českí divadelníci, či skôr učitelia alebo úradníci, ktorí do Bratislavy prišli po vzniku spoločného štátu. Ako amatéri hrávali so svojimi rodinnými či spolkovými divadlami v obecných školách (prvé napríklad na Karpatskej či Cukrovej ulici), v YMCA či Štátnom učiteľskom ústave, neskôr bolo divadlo zriadené aj v továrni Dynamit Nobel - tam sa hrávalo pre robotnícke deti. Spočiatku sa hrávalo s bábkami od českých autorov, postupne sa bábky vyrábali vo veľkom pod záštitou Slovenskej tiskovej kancelárie.
Divadlá v 20. rokoch 20. storočia hrávali klasické české rozprávky i bábkové hry zo slovenských dejín. Najkrajšie divadlo bolo nemecké umelecké bábkové divadlo v Redute, za ktorým stál maliar Gustáv Wintersteiner (1876 - 1950), ktorý pracoval ako scénograf pre Mestské divadlo. Sám maľoval kulisy, oponu, navrhoval kostýmy pre bábky. Žiaľ, mal nízku návštevnosť, lebo predstavenia boli v nemčine alebo maďarčine.
Paleta bábok - marionet, s ktorými sa bábkové divadlo hrávalo, bola veľmi pestrá. Klasické rozprávkové postavičky - ježibaba, čert, smrť, princezná, kráľ a kráľovná či nesmrteľný gašparko, ale aj postavy slovenských dejín - knieža Svätopluk či Rastislav. Aj výška bábok bola rôzna - v závislosti od veľkosti divadielka. Divadlo sa hrávalo s bábkami vysokými 25, 35 cm, ale aj s väčšími štyridsaťcentimetrovými.
V roku 1928 bolo v Bratislave evidovaných 160 bábkových divadiel. Úspešným robotníckym divadlom bola Habrmannova domovina, ktorá hrávala na Vajnorskej ulici - predstavenia boli počas školského roka každý týždeň. Aj v armáde sa sa hralo - na Tehelnom poli vzniklo divadielko v delostreleckom klube už v roku 1919. Od roku 1927 sa hralo aj v Sokolovni - počas jedného roka sa divadelné predstavenia vysielali v bratislavskom rozhlase, potom sa "rozhlasové" divadlo presunulo priamo do rozhlasových ateliérov. V prednáškovej sieni starej radnice pôsobilo Mestské bábkové divadlo, z ktorého sa zachovalo viacero bábok. Dnes sú umiestnené v depozitári Mestského múzea (spolu s papierovými dekoráciami z obdobia 1. ČSR) a časť tvorí expozíciu galérie, ktorá je súčasťou Gašparkovho bábkového divadla na Rudnayovom námestí.
Dnes je najznámejším bábkovým divadlom Bratislavské bábkové divadlo, ktoré vzniklo v roku 1957. Nedávno k nemu pribudlo Gašparkovo divadlo, no moja generácia si istotne spomenie na množstvo bábkových televíznych rozprávok. V televízii sa využívali - na rozdiel od klasického bábkového divadla - bábky javajky. Veľmi populárnym bol bábkový seriál Pltník Paľko a vodník Venček i množstvo večerníčkových rozprávok.
Spracované podľa propagačného materiálu Gašparkovho divadla a galérie
