Kultúra za 185

Poznáte ten pocit, keď otvoríte novú knihu? Vanie z nej zvláštna vôňa, možno zmes tlačiarenskej černe a lepidla, spolu s vôňou papiera. Neviem ju presne identifikovať, ale pre mňa je to čosi ako droga. Spolu s vzrušením, že na stránkach sa skrýva príbeh, ktorý sa možno stal a možno nestal. Spolu s predstavou, že by som sa mohla stať súčasťou osudov literárnych hrdinov. Traja mušketieri sú výsledkom fantázie Alexandra Dumasa, ale to im na kráse neuberá, skôr naopak. Viete, ako to všetko dopadne, lebo ste ten príbeh mnohokrát čítali, lebo ste ten príbeh videli v nejednom spracovaní na striebornom plátne. Ale aj tak čítate s napätím, akoby sa mohlo zmeniť to, že zlá mylady otrávi d´Artagnanovu lásku. Na druhej strane bezpečne viete, že zlo bude spravodlivo potrestané. Kdesi v pamäti mám uložený obrázok z tej starej knihy, kde sa pod mečom kata krčí ženská postava. Ten jediný mi svojou jednoduchosťou naháňal skutočný strach, taký veľký, že mi doteraz utkvel v pamäti. V nádhernej knižke bol asi tým jediným, čo mi v novom vydaní chýbalo. Myslím, že nie som jediná, koho poteší dobrá kniha. Možno tých dvadsať diel Svetovej knižnice SME nie je dosť. Čo tak k nim ešte pridať zopár titulov? Televízie vsadili na takzvanú realitu, ja som vsadila na literárnu fikciu. Nezaujímajú ma ľudia vyvolení ani zamenení, nezaujímajú ma vy(i)lomeniny druhých, nemám pocit, že hľadanie star nám pomôže nájsť niekoho, kto bude ozaj super. Tak nech máme po večeroch aspoň čo čítať, veď tých pár korún z rodinného rozpočtu nie je až tak veľa, hlavne, keď ich vydáme za dobrú knihu.