„Mali sme zakrúžkovať, čo je zdravé a urobiť takto,“ ukazováčikom naznačila veľké X, „keď to nie je zdravé.“ Pochopila som, že sa o tom rozprávali v škôlke. „Pani učiteľka nám rozdala také zošitky a v tých sme to mali nakreslené,“ pokračovala.
„Fajky nie sú zdravé.“ Odmalička hovorí cigaretám fajky.
„A čo je zdravé?“ opýtala som sa. Dominika ani dlho nerozmýšľala a začala rapotať:
„Chleba, oriešky, jablko, hruška a mrkva. Oo, chleba je zdravý. Musím si dať,“ a presunula sa dojesť chlebík s lekvárom. Keď dojedla, pokračovala v osvete:
„Dedo fajčí, tak bude chorý a ocino už nefajčí, tak nebude chorý. A Marek nebol chorý od fajky, ale od bolenia hlavy a brucha.“ Detská logika je niekedy úžasná.
„A mami, vieš čo?“ Dominikin monológ sa blížil k záveru. „Povedz dedovi, nech nefajčí. Potom bude chorý a bude musieť ležať v posteli. A nebude môcť nikam zobrať ani mňa ani Mareka ani nebude môcť prísť ku nám na návštevu. Aj ja mu to poviem. Dobre? Ale ani ty nezabudni...“
Sľúbila som, nuž musím slovo dodržať. Poviem dedovi, nech nefajčí:)
