Napríklad si musia vyberať medzi plaveckým a korčuliarskym kurzom. Naša Dominika má veľkú dilemu. Na plavecký nechce chodiť, rada by išla radšej na korčuliarsky. Ale na plavecký bude chodiť Lukáš (nie ten. Jej nový objav). A ona je vtedy medzi malými deťmi. No uznajte - predškoláčka! A čo keď Lukáš vôbec nebude chodiť na korčulko?
Ďalší problém, ktorý Dominiku trápi, je pani učiteľka. Minule sa jej opýtala, prečo je taká urečnená. Nevedela jej odpovedať, nuž jej pani učiteľka o tom kázala popremýšľať. Neviem, ako dlho sa dieťa trápilo samé nad odpoveďou na preveľmi ťažkú otázku, až mi raz večer povedalo, čo ho trápi. Odpoveď je jednoduchá a možno uspokojí aj pani učiteľku. Maminka bola ako dieťa tiež veľmi urečnená (snažím sa to viac či menej obmedzovať), takže to bude asi dedičné... Možno keď vyrastie, bude menej rozprávať a viac písať. Ak bude stále po mamičke.
Najnovšie by Dominika chcela, aby som bola u nich v škôlke pani učiteľkou. Snaha vysvetliť jej, že nemám dosť trpezlivosti na bezmála tridsiatku detí, bola márna, nuž som to skúsila inak:
"V telke hovorili, že pani učiteľkám dávajú málo koruniek."
"Nevadí..." nedala sa.
"To by sme nemohli nakupovať toľko hračiek, ani chodiť na toľko výletov..." vysvetľovala som, hoci som netušila, ako to drobča pochopí.
"Aj tak nevadí. Ty nevieš, ako sa to robí?" prekvapene sa ma opýtala. "To sa opýtajú: Kto chce stovku? A ty sa prihlásiš. A potom sa opýtajú: Kto chce tisícku? A zase sa prihlásiš..."
Žeby som si to predsa rozmyslela?
