Keď ide moja polovička v piatok večer do práce a synátor dá po tanečnej prednosť spoločnosti starých rodičov pred dievčenskou spoločnosťou mamy a mladšej sestry, urobíme si s Dominikou malú babskú jazdu.
Upratovanie večného neporiadku v detskej izbe ostáva odložené (na neurčito). Veď kto by odolal objatiu a sľubu, že "maminka, ja to zajtra naozaj upracem. Ale dnes nevládzem, som strašne unavená"... A tak sedíme v obývacej izbe, chrumkáme spoločne nachystané vitamíny a drvíme pexeso. Remíza, vyhrávam, prehrávam... Keď uhádnem Dominikine obľúbené obrázky, vymieňame si ich navzájom. Dominika je v pexese výborná, vyhráva bez toho, aby som ju vyhrať nechala ja.
Obľúbená je aj hra na poklad. Poznáte to - v ktorej ruke mám guľôčku? Dominika vymýšľa komplikované pravidlá - napríklad bod získa len tá z nás, ktorá uhádne na prvý raz. Prvé kolo vyhráva tá, ktorá získa päť bodov, druhé kolo vyhráva šesť bodov a v treťom, zväčša rozhodujúcom kole, treba na výhru bodov až sedem... Neviem, ako to robí, ale aj keď zo začiatku vyhrávam, napokon je víťazkou Dominika.
Po hre nasleduje večerné kúpanie a krémikovanie. Veď sme baby! A po umytí zúbkov nasleduje večerné čítanie. Momentálne máme rozčítanú knižku o Dominike. Ja zívam už na druhej strane, rozprávka na dobrú noc zaberá aspoň na mňa. Alebo sa porozprávame o veľkých veciach, ktoré trápia malú predškoláčku. Dominika spinká pri mne, v ockovej posteli "aby si sa, mami, nebála". Spoločne tie večery, keď nás naši chlapci nechajú samé, zvládame nejako lepšie. A ja sa teším na spoločné dámske jazdy, keď Dominika vyrastie a my si občas spolu zájdeme na kávičku a pospomíname si na naše spoločné babské jazdy s pexesom či pokladom a s rozprávkami. Aj keď mi bude smutno za chvíľami, keď ma objali malé rúčky a nevinný hlások šepkal: "Ty si tá najlepšia mama na svete!"
