Mama uprace detskú izbu, za jediné popoludnie si prečíta knižku a začne byť nesvoja. V byte je nebývalé ticho a detská izba je stále uprataná. Večer nemá komu mama prečítať rozprávku na dobrú noc a nemá od koho dostať sladkú pusu. V noci by sa konečne mohla vyspať, lebo nikto nepricupitá a nevtlačí sa do postele medzi rodičov. Ale nevyspí sa, lebo nikto nepricupitá a nevtlačí sa k nej do postele. Ráno sa musí spoľahnúť na budík, lebo ju nemá kto zvonivým hláskom zobudiť. Popoludní sa maminka nemusí ponáhľať z práce domov, ale radšej by sa ponáhľala. Kým sa deti nevrátia, doma sa nerobia palacinky ani lievance, nekupujú sa pribináčiky ani píšťalkové lízatká. Ale každý večer sa zapína Večerníček, lebo tak je mama zvyknutá.
Mame je clivo a vôbec si voľné chvíle neužíva. A na vetu „Ty sa máš, oddýchneš si od detí“ odpovedá: „Keď ja by som ich najradšej mala doma...“
