
Aby sme my, rodičia, vedeli, ako sa má naša ratolesť, raz volá starým rodičom mamina a raz zasa tatino. A jeden druhému večer referujeme, čo je „hore“ nové.
Takto mi manžel predvčerom večer hovoril, ako sa mu naša Dominika sťažovala, že jej chýba braček:
„Smutno mi je za Marekom. Nemám do koho žďuchať.“ Veru, aj Marekovi je smutno za sestrou. Nemá s kým vyvádzať pestvá.
„A ocko? Koľkokrát sa ešte vyspím, kým po mňa prídete?“
„Asi trinásťkrát,“ rýchlo vypočítal ocko.
„Trinásť je veľa alebo málo?“ padla logická otázka päťročného dieťaťa, „lebo ja by som chcela, aby to bolo málo...“
A potom nech vám nie je za ňou smutno...