Po raňajkách ma deti prekvapili gratuláciou. No, gratulácia nie je to správne slovo. Marek mi od dverí podával bonboniéru so slovami "tu máš"... Srdiečka s básničkami sú už, zdá sa, minulosťou. No čo, veď mám syna v puberte...
Štyri náhrdelníky, vlastnoručne navlečené (s mojou pomocou, ale to som ešte netušila, že ich dostanem ja) som dostala od Dominiky. A voňavú kresbičku so srdiečkom a plačúcou princeznou. (Plače, lebo jej tatino kráľ nechce kúpiť domáceho mazlíčka).

Modré z neba, ktoré mám sľúbené od milovaných detí, som opäť nedostala. Nevadí... Ďakujem za nádherné darčeky. Z lásky:-)