„Mami, môžeš sa ma niečo opýtať?"
„Môžeš," odpovedala som jej, lebo som si myslela, že zle vyčasovala.
„Nie ja. Ty," odpovedala mi.
„Môžem. A čo také?"
„No, že ako sa rodia bábätká," nadhodila zaujímavú tému.
Tak sa pýtam: „Dominika, ako sa rodia bábätká?"
„No," začala svojím obľúbeným slovíčkom, „najprv musí byť svadba. Potom musíš mať veľké bruško. Keď už je moc veľké, tak si pre teba prídu z nemocnice. Odvezú ťa tam, budeš nahlas dýchať a potom sa narodí bábätko. Vieš, kadiaľ?" A pošepla mi do uška, kadiaľ sa rodí bábätko (ale nikomu to nehovor). Nahlas dodala: „Nie cez riťku...To hovoria len malé deti v škôlke."
„Aj ty si nahlas dýchala?"
„Nie," pravdivo som odpovedala.
„A prečo?"
„Nevedela som nahlas dýchať, tak mi otvorili bruško a bábätko vybrali."
„Aha, ako vlkovi Červenú Čiapočku," pochopila Dominika. „No a potom sa bábätko rozplače, lebo je celé krvavé. Umyjú ho a dajú mu papať kašičku."
„Ale bábätká kašičku nesmú," zapája sa aj manžel.
„Vlastne pijú mliečko. Z cicky."
„Hm a odkiaľ to všetko vieš?" zaujímalo ma.
„No odmalička," odpovedala rázne. Myslím, že so sexuálnou výchovou mojich ratolestí starosti mať nebudem. :-)
