Niekoľko málo hodín pred zatvorením volebných miestností som mala telefonát od jedného známeho. Vraj, či sme už boli voliť. Popravde som odpovedala, že nie. Vzápätí ma šokovala táto ponuka: príde po mňa aj manžela, donesie nám nejaký darček (ponúkol mi žehličku, mne, čo tak nerada žehlím!), dovezie nás k volebnej miestosti a potom aj domov. Stačí mu za to málo- zakrúžkovať meno toho správneho kandidáta. Zmohla som sa len na otázku, odkiaľ má istotu, že zakrúžkujem toho správneho (čiže jeho)... Spoliehať sa na čestnosť vo volebnom boji sa dnes nedá. Ani keď ide o kreslo starostu len na niekoľko mesiacov. Kandidáti asi vedia, čo všetko sa dá za toto krátke obdobie stihnúť. Pre blaho seba, tiež občana...
Teraz čakám, kto tie voľby vyhrá. Ja som voliť nebola. Aj keby som chcela, prešla ma chuť. Zato som dostala ďalší impulz do učenia. Študujem verejnú správu a viem, že nechcem, aby správa vecí verejných vyzerala TAKTO. Veď koľkí sa dnes rozhodli ísť voliť za malé všimné?
