Nie, nestála som pri zrode tohto fenoménu, no počas posledného roka som bola priamym účastníkom niektorých prelomových blogudalostí.
Ešte v decembri minulého roka vznikol projekt digitalizácie pôvodnej slovenskej literatúry. Digitalizátori si založili vlastný blog, ktorý prináša zaujímavé informácie o projekte.
V januári sa po prvý raz pri vyhlasovaní Novinárskej ceny myslelo aj na nás, blogerov. Blog SME sa do histórie súťaže zapísal naozaj neopakovateľne - všetci traja nominovaní sú našimi kolegami. Historicky prvou víťazkou sa stala Gabina, na krásnom druhom mieste skončil Vladko. Mojim súkromným úspechom bolo 1. výročie môjho blogu.
Vo februári nás Miro Veselý pobavil i poučil vedeckým prístupom k alternatívnemu používaniu sladených nápojov. Okamžite premiešal poradie v rebríčku čítanosti aj v rebríčku karmy za celé obdobie fungovania blogu. Skvelo mu len pred pár dňami (v októbri - trošku predbieham) sekundoval Martin Poliačik s tréningom mozgu pohľadom na nahú ženu.
V marci sa narodili firemné blogy. Z tohto projektu ma oslovil blog pána Spurného, niekdajšieho generálneho riaditeľa istej banky. Škoda, že počet jeho článkov zamrzol na jednocifernom čísle. Horšie je to s platenými firemnými blogmi, ale aj keď mňa neoslovili, zrejme si cieľovú skupinu čitateľov našli, keďže čísla čítanosti dosahujú bežne výšky, akú som ja dosiahla iba s Mackom Uškom;-)
V máji nám admini pripravili milé prekvapenie. Spustili mapu blogerov, ktorá čitateľom prezradí, kde sa ich obľúbený (alebo i neobľúbený) bloger nachádza. Najväčšia hustota blogerov SME je na Slovensku, no celkom slušná je aj pražská skupinka, ktorej súčasťou sa stala i moja sestra. O naj polohách blogerov nás v internej diskusii informuje Pali Škoda, použijem jeho posledné údaje: Najsevernejším blogerom bol v septembri Michal Knitl (Ranua, Fínsko), najjužnejším Jana Kolouchová (Sydney, New South Wales, Austrália), najvýchodnejším Steven Nagy (Gold Coast, Queensland, Austrália) a najzápadnejším blogerom bol Steve Kotleba (Eureka, California, USA).
Blogerské leto bolo plné cestovania a s tým súvisiacich zaujímavých článkov z blízka i z ďaleka. V júli blogeri športovali na Hrone, my, menej odvážni, sme opäť chýbali. V auguste sa na blogu zrodila ďalšia novinka - videoblogy. Upútala ma skôr ako diváčku, ja, grafomanka, ostanem pri klasickom písaní.
Po lete, v septembri, prišlo ďalšie naj v podobe najväčšieho blogerského stretnutia v dejinách. Zorganizoval nám ho Boris a skvelo zadokumentoval na večné časy obrazom, zvukom i pohybom Karol. Jeho vlastnými slovami ide o "12 minút dokumentárneho filmu s komickými prvkami". Jeden nádherný a pre zainteresovaných aj zábavný príklad použitia spomínaných videoblogov.
Celým rokom sa tiahol zaujímavý výber čerstvého ženáča Juraja, ktorý nás bavil vtipnými replikami z diskusií. Snáď mu manželské povinnosti dovolia pokračovať v sledovaní diskusií rovnako ako doteraz. Tretí rok priniesol aj iný fenomén - z blogovania sa stala zbraň, ktorá môže byť použitá proti samotným autorom. Na vlastnej koži to pocítila Michaela, ktorej blog tu už, žiaľ, nenájdete.
Istotne som na mnoho významých udalostí zabudla. Budem rada, ak mi ich v diskusii či samostatným článkom pripomeniete. O pár rokov budeme mať skvelý materiál na naše retro články;-)
