
Manderlák
Po návrate do Bartislavy Rudolf Manderla spolu so synom kúpili pozemok na dnešnom Námestí SNP a predstavili veľkolepý projekt modernej výrobne a sídla firmy. Dnešná podoba Manderláku je výsledkom kompromisu medzi investorom a mestským zastupiteľstvom, pre ktoré bola pôvodná predstava Manderlovcov neprijateľná. V roku 1935 bol podľa projektu Christiana Ludwiga (na projekte spolupracoval s Emerichom Spitzerom a A. Danielisom) vybudovaný prvý výškový dom v Bratislave a na Slovensku s jedenástimi poschodiami a výškou 65 metrov. Na streche sa týčili dva trojmetrové nápisy MANDERLA, ktoré spolu so samotnou budovou robili firme Manderlovcov skvelú reklamu. Predajňa mäsa a mäsových výrobkov bola v tej dobe jednou z najmodernejších v strednej Európe. Nad predajňou bola kaviareň Grand, v bočnej pasáži menšie prevádzky. Zvyšné priestory patrili bytom a administratívnym priestorom. Dnes je na Manderlák neutešený pohľad. Bol akýmsi priskorým pionierom, dnes budovy podobného typu s obchodnými prevádzkami, administratívnymi priestormi a bytmi rastú v Bratislave ako huby po daždi.
Veľký Baťa
Už v roku 1931 svoj Dom služby v Bratislave vybudovala firma Baťa. Autorom projektu bol mladý, len 29-ročný architekt Vladimír Karfík. Vtedy príliš moderná budova sa nestretla s veľkým pochopením miestneho zastupiteľstva, rovnako ako o pár rokov neskôr už spomínaný projekt Manderláku. Pôvodný projekt totiž počítal so štyrmi nadzemnými podlažiami na hornom konci námestia, oproti skutočne vybudovaným dvom podlažiam. V Dome služby, neskôr a až do súčasnosti známom ako Veľký Baťa bola okrem predajne obuvi aj opravovňa obuvi a koženého tovaru, opravovňa pančúch či pedikúra. V budove sa nachádzali i kancelárie, byty, sklady a jedáleň pre zamestnancov. Vnútorné priestory boli zariadené moderne a účelne, z materiálov dominovali plast, kov a sklo. V interiéri aj na vonkajších plochách svietili okrem nápisu Baťa aj reklamné nápisy a heslá, ktorými bola Baťova firma známa. Najznámejšie - Náš zákazník, náš pán - ale i ďalšie boli uvádzané trojjazyčne.
V roku 1936 bola na Obchodnej ulici postavená ďalšia predajňa obuvi s bytmi, Malý Baťa. Odvtedy je Dom služby známy ako Veľký Baťa. Svojmu účelu Veľký Baťa slúžil celé desaťročia, aj po znárodnení v roku 1948 tu ostala reprezentatívna predajňa obuvi. V rokoch 1986-1991 prešla budova veľkou prestavbou, ďalšia prestavba prebehla v rokoch 2003 - 2005. Pri oboch rekonštrukciách sa autori pomerne presne držali pôvodného projektu architekta Karfíka. Dnes je Veľký Baťa sídlom luxusného obchodného domu Alizé.

Dunaj

Pri akejkoľvek zmienke o obchodnom dome Dunaj sa mi vybaví reklama, ktorú ešte za totalitných čias vysielala televízia - "Dom módy Dunáááj". No jeho história siaha ďalej ako do čias totality - v roku 1936 bol postavený moderný obchodný dom pre pražských veľkopodnikateľov v obchode Brouka a Babku. Autorom projektu je, podobne ako v prípade Manderláku, Christian Ludwig. Obchodný dom bol postavený za rekordných 90 dní, čím vôbec neutrpel na kvalite. Stavba obchodného domu je špičovým dielom funkcionalizmu u nás, na Slovensku. Dnes komplex tvoria dve budovy, druhá bola vybudovaná v tesnom susedstve pôvodného obchodného domu v 80. rokoch minulého storočia. Oba objekty sú v interiéri prepojené, okrem obchodov tu má sídlo banka, telekomunikačná spoločnosť a denník SME.
K starej Bratislave patrili i menšie, no veľmi známe obchody. Najväčším železiarstvom a predajňou kuchynského riadu bol Pallehner na Hurbanovom námestí, textil predával František Pavúk. Jeho obchod Pavúk sídlil na Obchodnej (Uhorskej) ulici č. 50. Ďalší predajcovia s odevami sa prezentovali chytľavými heslovitými reklamnými nápismi, napr. - Nehera šije šaty dobre - alebo - Odev vzorný šije Rolný -. Aj firma Baťa predávala svoju obuv skôr, než vybudovala Dom služby len komisionálne v predajni na Michalskej ulici. "Vďaka" dobe nedávno minulej však menšie rodinné firmy celkom zanikli a dnešná doba praje len šopingcentrám, v ktorých vládne nezáujem a zhon. Na baťovské heslo - Náš zákazník, náš pán - sa pomaly zabúda...
Obrázky: http://www.ron-del.net/