Ako sa z obyčajnej mamy stane pani inžinierka

-Nech sa páči, pani inžinierka,- v ambulancii to muselo byť tiež pani inžinierka sem, pani inžinierka tam. Keď odchádzala, sestrička za ňou volala:-Dovidenia, pani inžinierka. A nezabudnite prísť na lačno, pani inžinierka,- a smerom ku mne zavolala: -Ďalší!Išla som dnu len ako obyčajná pani. Aj v ambulancii som bola len obyčajná pani a keď som odchádzala, tiež som bola len obyčajná pani. Doma som obyčajná mama a obyčajná manželka. U rodičov som obyčajná dcéra, u starej mamy som obyčajná vnučka. Ale to sa o pár týždňov zmení. Chýba mi k tomu už len malý, ale o to dôležitejší krôčik – úspešne absolvovať štátnice. Potom budem pani inžinierka. Ale, aby ste si nemysleli, nebudem len obyčajná inžinierka. Keď ma deti nebudú poslúchať, budem na ne prísna a piť (jesť, kúpeľ a podobne) dostanú, len keď pekne povedia:-Pani inžinierka, prosím si piť, - alebo:-Pani inžinierka, ja by som si prosil niečo dobré na večeru...Môžem to zaviesť celoplošne - manžel ma tiež môže oslovovať pani inžinierka. Suseda, skôr, ako mi vynadá za pokazený výťah, ma bude musieť osloviť - pani inžinierka.Užijem si pár dní poštátnicovej slávy a potom sa život dostane do obyčajných koľají a zo mňa sa stane zas obyčajná mama, manželka, dcéra a vnučka. Ale budem na seba hrdá, že som sa dokázala prekonať a podarilo sa mi vyštudovať „na staré kolená“. Tak mi držte palce!