Keď sa do Petržalky nasťahovali moji starí rodičia, okolo ich bytovky bolo stavenisko, ale neďaleko stáli stromy zo sadov starej Petržalky. Časom, spolu so starými domami, ustúpili socialistickému realizmu v podobe uniformných panelových domov. Len niekoľko topoľov odolalo ruke človeka, posledný, ktorý padol na našom sídlisku, neodolal ruke prírody. Ale kúsky trávnatých plôch postupne zastavia "občianska vybavenosť" v podobe obytných domov s menšími obchodnými priestormi. Keď miznú zaburinavené plochy, obyvatelia sa aj potešia, keď miznú zelené plochy spolu so stromami, obyvatelia pozerajú v nemom úžase. Kým sa ktokoľvek zmôže na slovo, stromy sú vyrúbané a Ty, Bratislavčan, Petržalčan, si užívaj zeleň na svojom balkóne (ak nejaký máš), alebo v obývacej izbe. Ak máš kam, vypadni na víkend z mesta na vidiek. Lebo každučký fliačik zelene je potenciálny stavebný pozemok. Ozaj, aj neďaleko nášho domu je malá trávnatá plocha s pár stromami. Dal by sa tam postaviť dom. Keď aj nie veľký rozlohou, dal by sa potiahnuť do výšky...
Miesto činu: Petržalka tu...
